Biskup Mons. Viliam Judák na Trnavskej novéne

Trnava (20. novembra) O spôsobe odovzdávania viery v rodine hovoril v homílii nitriansky biskup Mons. Viliam Judák v rámci Trnavskej novény. Svätej omši predsedal v Bazilike svätého Mikuláša v Trnave 20. novembra 2017. Na začiatku príhovoru po evanjeliu konštatoval, že „každý štvrtý obyvateľ žije bez viery alebo je aktívne vyhradený proti viere. (…) Teda veľmi sa nám nedarí zachovať dedičstvo otcov, a preto mnohí z nás si iste kladú oprávnene otázku, dokedy ešte budeme môcť hovoriť o Slovensku ako o kresťanskom? Pretože ono sa pomaly stáva modernou sekularizovanou krajinou. Možno Bohu vďaka s menším tempom ako inde”. Biskup Viliam Judák pripomenul, že aj na Slovensku sú svetové problémy: „strata zmyslu pre manželstvo a rodinu, kríza výchovy detí, strata zmyslu pre zodpovednosť, kríza autority a ich vnímanie. Prítomnosť týchto znamení krízy nás privádza k zamysleniu sa nad tým, ako motivovať nás všetkých, najmä naše rodiny, ktoré sú determinujúcim prostredím pre zdravý vývin každého jednotlivca, k zachovaniu všeobecných ľudských a potom aj špecificky kresťanských, morálnych princípov“. Hlavný celebrant následne položil niekoľko otázok na zamyslenie: „Uvedomujeme si, že rodina, ktorú tvoria otec, mama a deti patrí k najcennejším darom ľudstva? Že nie je nikým a ničím nahraditeľná a že ani dnes nemá žiadnu inú alternatívu? Necítime sa menejcenní, keď naše médiá žalostia z času na čas nad tým, že sme opäť pozadu, keď v susednom Česku a inde už zlegalizovali homosexuálne vzťahy, vrátane možnosti adopcie detí? Sme nositeľmi nádeje postavenej na serióznych výskumoch i životnej skúsenosti, že deti vychovávané v neporušených rodinách dosahujú lepšie výsledky vo väčšine oblastí ľudského života? Nerezignovali sme azda na ideál dobrej katolíckej rodiny?“. Nitriansky biskup v ďalšej časti homílie podčiarkol, že prichádzame k Panne Márii aj počas tejto novény, aby sme sa príkladom jej života obohatili a vyprosili si potrebnú silu žiť tieto rodinné dary. „Čo teda Božia Matka hovorí našim rodinám dnes? Čo musíme zmeniť, aby sme boli žriedlom života fyzického i duchovného, aby boli naše rodiny cirkvou v malom, čiže miestom autentickej rodinnej liturgie – teda aj modlitby, diakonie a martýrie, teda aj služby, aj utrpenia? (…) Učme sa od Svätej rodiny o ktorej čítame, že sama viackrát nerozumela tomu, čo sa to s ich rodinou deje,“ povedal.

Ďalej vymenoval niekoľko univerzálne ľudských oblastí, od ktorých závisí dobrý kresťanský život: spoločný stôl ako rodinná slávnosť a umenie odpúšťať. Podľa jeho slov sú naše rodiny pozvané, aby objavili význam spoločného stretnutia, zdieľania. „Ak tínedžer nezakúsi, čo je vôňa nedeľnej polievky, že napriek jeho mrzutosti sa ho aspoň niekto spýta ako sa má, čo by ho malo ťahať domov, keď tam nájde len lístok s nápisom: bageta je v chladničke?“ Pozval prítomných aj k vzájomnému odpusteniu v rodinách a tiež k spoločnej modlitbe. Veď „spoločný stôl a odpustenie nás privádza k modlitbe“. V závere zveril prítomných i všetky rodiny pod ochranu Božej Matky.

Miroslav Lyko

tt2