Ako veľmi reagujeme na zmeny v prírode, dá sa spoznať aj v týchto dňoch, keď sa vytrvalo hlási jar. Každé víťazstvo jari je príležitosťou začínať znovu. Veď z každej novej brázdy rastie nová sila, odvaha a vôľa k životu. Nie je to však len impulz vychádzajúci z prírody, zo zázraku vzniku nového života, ktorý nás napĺňa novým elánom.

Ústredným bodom dnešného dňa je kríž. Počúvame rozprávanie o ňom a uctíme si ho. Kríž je privilegovaným bodom kresťanskej cesty, pretože spája zem s nebom. Keď svätý Pavol písal spoločenstvu v Efeze, na určitom mieste predniesol modlitbu a vyjadril želanie: „aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá“ (Ef 3, 17-19).

Veľkonočné sviatky môžeme právom pokladať za rodinné sviatky, tak ako ich pokladali Židia. Iste nie na základe našej pokrvnosti, ale na základe hodnôt, ku ktorým sa napriek rozdielnosti hlásime.
V skutočnosti sviatky nášho vykúpenia a nového života majú svoj pôvod v hodnote, ktorý mu predchádza: v láske. Pretože láska plodí život. Láska predchádza životu a dáva mu podobu.

Iste každý z nás rád zalistuje v rodinnom albume, kde sú jeho fotografie od narodenia. Niekoľko záberov znázorňuje celý život. Jednotlivé etapy - chvíle šťastia, radosti, ale i smútku.
Cez pôstne obdobie, keď si pripomíname naše znovuzrodenie v krste, dáva nám svätá Cirkev zahľadieť sa na univerzálny rodinný album ľudstva, v podaní sv. Lukáša v podobenstve, ktoré sme si práve vypočuli. Nie nadarmo sa hovorí o žiakovi sv. Petra - Lukášovi, že bol maliarom. Tak perfektne zachytiť každého z nás v tomto podobenstve sa nepodarilo zatiaľ nikomu.

Milí priatelia, na prelome rokov, si viac ako inokedy uvedomujeme prchavosť a pominuteľnosť času. Opäť sme o rok starší a znova sa pýtame: Čo nám budúcnosť prinesie? Prajeme si zmeny k lepšiemu v súkromnom i verejnom živote.