Do večnosti odišiel bývalý provinciál jezuitov P. Jozef Kyselica S.J.

V sobotu večer, 23. októbra, zomrel v Bratislave katolícky kňaz a bývalý provinciál jezuitov Jozef Kyselica SJ. Pôsobil až do teraz na Katedre pastorálnej teológie, liturgiky a kánonického práva Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. V rokoch 1973 – 1996 pôsobil v službách Nitrianskej diecézy.
Narodil sa 7. januára 1949 v Neporadzi, v okrese Trenčín, ako tretí zo štyroch synov rodičom Mikulášovi a Amálii, rod. Žáčikovej, v robotníckej a nábožensky živej rodine. Základnú školu vychodil v rodnej obci. Potom bol prijatý na Strednú priemyselnú školu stavebnú v Trenčíne, kde v roku 1968 úspešne zmaturoval. Už od detstva túžil po kňazskom a misionárskom živote, ktorý poznal najmä z literatúry zachovanej ešte z pred komunistických čias, ale aj z priateľstva s jezuitským rehoľným bratom Antonom Laššom SJ. Preto sa hneď po maturite, v politicky uvoľnenej situácii roku 1968, hlásil a bol prijatý do kňazského seminára v Bratislave a začal štúdium teológie na CMBF. Po viacerých stretnutiach s jezuitským pátrom provinciálom Jánom Srnom SJ požiadal o vstup a na jeseň 1969 bol tajne prijatý do Spoločnosti Ježišovej. Noviciátnu formáciu začal 1. januára 1970 v seminári, pod vedením iných tajných jezuitov: Andrej Osvald SJ ho učil Konštitúcie, Alojz Šatura SJ bol jeho spovedníkom a Jozef Porubčan SJ mu dal exercície. Prvé sľuby zložil 19. marca 1972. Po ukončení štúdiá teológie bol 10. júna 1973 v Dóme sv. Martina biskupom Júliusom Gábrišom vysvätený na kňaza a nastúpil do pastoračnej služby pre Nitriansku diecézu. Ako kaplán pôsobil v Čadci (1973-74) a v Nitre (1974-76), potom ako správca fary v Lefantovciach (1976-83), v Predmieri (1983-90) a v Nitre – Dolnom meste (1990-94), a napokon dva roky aj ako špirituál v diecéznom seminári v Nitre (1994-96).
Počas pastoračnej služby tajne pokračoval v štúdiu teológie na rehoľnom Inštitúte sv. Alojza pod vedením Emila Krapku SJ. Od roku 1991 prednášal v Nitrianskom seminári, na Teologickom inštitúte sv. Alojza a na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 1992 mu Inštitút sv. Andreja Bobolu Pápežskej teologickej fakulty vo Varšave udelil licenciát z dogmatickej teológie. Dizertačnú prácu s názvom „Obnova farností cez neokatechumenát“ obhájil v roku 1998 na CMBF v Bratislave a bol promovaný na doktora teológie. Rehoľnú formáciu zakončil absolvovaním tretej probácie a slávnostnými sľubmi, ktoré zložil 2. februára 1988. Od júla 1996 nastúpil ako špirituál do jezuitského školastikátu v Bratislave, kde ho 17. decembra toho istého roku zastihlo menovanie za provinciála Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej. Do úradu nastúpil 28. júna 1997. Od októbra 2003 bol členom piešťanskej komunity, vyučoval na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity a pracoval na dokončení svojej habilitačnej práce. Od augusta 2004 bol predstaveným jezuitskej komunity v Košiciach a riaditeľom Centra spirituality Východ-Západ Michala Lacka (do júna 2008), pričom aj naďalej pokračoval v akademicko-pedagogickej činnosti. V roku 2005 mu Trnavská univerzita v odbore katolícka teológia priznala titul docent. Od augusta 2012 bol rektorom Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave a od júla 2013 sa naplno venoval akademickej činnosti na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 2014 ho Generál vymenoval za rektora Kolégia Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave. Bol ním až do apríla 2018, kedy bol z tejto služby pre zdravotné dôvody uvoľnený. Pokračoval však v pedagogickej činnosti na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity.
Pozitívne testovaný na Covid-19 bol 5. októbra 2021 a následne hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc na bratislavských Kramároch. Ťažký priebeh svojej choroby znášal s hlbokou vierou a odovzdanosťou Pánovi, ktorému slúžil ako kňaz. Svoje utrpenie obetoval za Spoločnosť Ježišovu. Zaopatrený sviatosťami odišiel do večnosti v neskorých večerných hodinách 23. októbra 2021. Nech ho Večný Kráľ pridruží pod zástavou kríža do spoločenstva oslávenej Spoločnosti Ježišovej v nebi. R.I.P.