Pastiersky list – vyučovanie náboženstva v škole

Drahí bratia a sestry, milí rodičia a žiaci!
Po dvoch prázdninových mesiacoch začne nový školský rok. Na jeho začiatku sa Vám chceme prihovoriť a poukázať na dôležitosť náboženskej výchovy.

Tak ako v mnohých kultúrnych krajinách – i u nás – zohráva škola dôležitú úlohu v odovzdávaní nových vedomostí a vo vzdelávaní budúcej generácie. Pritom však žiadna škola nemôže nahradiť domácu rodinnú výchovu, výchovu milujúcich rodičov.

K tomu Vás povzbudzuje aj Druhý vatikánsky koncil v deklarácii Gravissimum educationis o kresťanskej výchove, keď v treťom bode hovorí: „Keďže rodičia dali život svojim deťom, viaže ich veľmi vážna povinnosť poskytnúť svojmu potomstvu aj výchovu. Preto ich treba mať za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Táto ich výchovná úloha je taká dôležitá, že ak chýba, len ťažko ju možno nahradiť. Rodičia majú totiž utvoriť rodinné ovzdušie preniknuté láskou a úctou k Bohu a ľuďom, ktoré napomáha úplnú osobnú a spoločenskú výchovu detí. Rodina je teda prvou školou spoločenských čností, ktoré sú potrebné každému spoločenstvu. Najmä v kresťanskej rodine, obdarenej milosťou a poslaním sviatostného manželstva, deti sa majú od útleho veku učiť byť vnímavými voči Bohu, ctiť si ho a milovať aj blížneho, súhlasne s vierou, ktorú prijali s krstom. V kresťanskej rodine sa získavajú prvé skúsenosti o zdravej ľudskej spoločnosti, ako aj o Cirkvi. A napokon prostredníctvom rodiny sa pozvoľna uvádzajú do občianskeho spoločenstva a medzi Boží ľud. Nech si teda rodičia uvedomia, aký veľký význam má pravá kresťanská rodina pre život a rozvoj samotného Božieho ľudu“.

Vy, milí rodičia, si musíte uvedomiť dôležitosť úlohy byť prvým vychovávateľom pre svoje deti. My, ostatní, sa tešíme spolu s Vami, že máte schopné deti, ktoré sa môžu kvalitne učiť i študovať a vzdelané vstúpiť do života. Vieme, že súčasný svet sústreďuje pozornosť najmä na vonkajšie výkony a zjav, pričom nedoceňuje pravé, zväčša neviditeľné hodnoty a tak nezohľadňuje skutočný vnútorný stav človeka. Tak často dochádza k nepomeru medzi tým, čo sa od mládeže očakáva, a tým, čo je realitou. Táto neúmernosť potom spôsobuje sklamania a zmätok. Žiakom, mladým ľuďom, sa síce zdôrazňuje, že sú budúcnosťou spoločnosti a že je v ich silách zmeniť svet, no zároveň sa označujú za nezodpovedných a povrchných. Obdivuje sa ich krása a šikovnosť, ale vyčíta sa im úpadok kultúry a rôzne neresti (násilie, alkohol, drogy a nemravnosť). Mladí žijú v istej možnosti voľby dvoch svetov – dobrého, alebo zlého (por. Sir 15, 18; Lk 16, 8). Ukazuje sa, že samotné vzdelanie, čiže osvojenie si nových vedomostí, ešte neurobí človeka dokonalým a šťastným. K dobrému životu potrebuje človek aj dobrú výchovu (Sir 50, 29; Prís 16, 33).

Je pravda, že veľké ľudské ideály môžu ľudí nadchnúť a udržať v zaangažovanosti, ale iba na nejaký čas. Neskôr unavený človek opustí to, čo takáto výchova pokladá za správne. Človek totiž potrebuje viac! Človek potrebuje nájsť pevnú oporu vo vzťahu k niekomu – k osobnému Bohu, ktorý natrvalo môže vstupovať do nášho života. My, kresťania, svojou vierou vstupujeme do osobného vzťahu s Ježišom Kristom.

V tomto duchu Svätý Otec Benedikt XVI. v úvode encykliky Deus caritas est napísal: „Uverili sme v Božiu lásku – tak môže kresťan vyjadriť svoje základné životné rozhodnutie. Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie.“

Vstúpiť s niekým do osobného vzťahu znamená vzájomne sa rešpektovať. Z Božej strany je rešpekt zaručený slobodnou vôľou človeka. Z ľudskej strany si rešpekt vyžaduje poslušnosť voči Bohu. Odmietanie toho, čo Boh od ľudí chce, osobný vzťah ničí. Pán Ježiš povedal: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 7, 21). Preto si musí každý človek, ale zvlášť rodič – matka a otec – dať odpoveď na otázku, kde chce hľadať šťastie pre svoje potomstvo – v Božom poriadku, alebo v ľudskom neporiadku?

Milí rodiča, nesmiete podľahnúť aktuálnym trendom doby, ktoré nemajú v širšom horizonte správne smerovanie, ani sa nesmiete nechať ovplyvniť ľuďmi, ktorí sa stavajú do pozície osobností - idolov s nestálym správaním. Pán Ježiš rozhodne varoval svojich učeníkov pred štýlom života vtedajších zákonníkov, ktorí poznali literu Zákona, naoko ju zachovávali, ale ich srdce bolo ďaleko od dobra, od Boha (por. Mt 15, 1-9). Prečo to bolo nebezpečné vtedy a zostáva to nebezpečné aj dnes? V životnom štýle zákonníkov chýbala dôslednosť. Vedeli, ako majú žiť, poznali Zákon, ktorým sa mali riadiť, a predsa si vyberali niečo iné. Boli nestálymi ľuďmi. Dávajte pozor, aby to nepostihlo aj Vás, lebo život niektorých kresťanov sa dnes už nelíši od života neveriacich.
Úsilie Cirkvi kresťansky vychovávať deti a mládež (por. Mt 28, 19; Lk 17, 2) sa nemôže zaobísť bez Vás, drahí rodičia. Vám treba priznať jedinečné miesto na tomto poli. Váš apoštolát sa uskutočňuje na prvom mieste vo Vašej vlastnej rodine (por. Sir 22, 3-4; Ef 6, 4). Tam sa stávate apoštolmi jeden pre druhého a pre Vaše deti, aby cez Vaše svedectvo mohli zakúsiť, že „viera nie je iba kultúrne dedičstvo, ale je neustálou akciou Božej milosti,“ ako to povedal Svätý Otec Benedikt XVI. na Piatom svetovom stretnutí rodín vo Valencii. Svätý Otec pripomenul, že „kresťanská rodina odovzdáva vieru vtedy, keď rodičia učia svoje deti modliť sa a modlia sa s nimi, keď ich privádzajú k sviatostiam a vovádzajú ich do života Cirkvi.“

Ak chcete, milí rodičia, aby pevným bodom, „skalou života“, Vašich drahých detí bol Kristus Pán, buďte dôslední a popri domácej náboženskej výchove, ktorú robíte slovom i príkladom, prihláste svoje deti aj na vyučovanie náboženstva v škole. Legislatíva nášho štátu Vám to umožňuje a Vy ste povinní vo svojom kresťanskom svedomí túto možnosť využiť. Prosíme, umožnite svojim deťom aj tento významný výchovný rozmer, aby ste si raz nemuseli vyčítať – pred sebou, no najmä pred Pánom Bohom – , že ste túto školskú katechetickú pomoc pre dobré formovanie vašich detí nevyužili.

V tomto úsilí Vám ochotne napomôžu Vaši duchovní otcovia, kňazi, ktorí vedia, že k základu ich pastoračnej práce patrí katechizácia, a to vo všetkých oblastiach a na všetkých miestach, kde sa to len dá.
Na začiatku každého školského roka treba dôsledne trvať na tom, milí rodičia a bratia kňazi, aby naše deti – žiaci i študenti – mali náboženskú výchovu v škole. Toto patrí k zodpovednosti kresťanského rodiča za deti, ktoré mu Pán Boh zveril do výchovy a k zodpovednosti kňaza, duchovného pastiera. Toto je príklad, ktorý od nás očakávajú nielen Cirkev a svet, ale najmä naše školopovinné deti. Takýto dobrý príklad je pre ne rozhodujúci a väčšinou ich obohatí na celý život.
Drahí bratia a sestry, na orodovanie a pod ochranou Presvätej Bohorodičky, Panny Márie, zvládnete aj túto úlohu a Vaše rodiny sa stanú nádejou pre Cirkev i svet. K tomu Vám žehnáme a vyprosujeme veľa Božích milostí.

Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup
Mons. Marián Chovanec, pomocný biskup a generálny vikár