História

Nitrianska diecéza bola založená pápežom Jánom VIII. roku 880 bulou Industriae tuae a územne bola reorganizovaná 14.2.2008 dekrétom Kongregácie pre biskupov (N. 621/2008).

Jej hlavnými patrónmi sú benediktínski pustovníci svätí Andrej-Svorad a Beňadik.

Nezabudnuteľnými ostanú slová pápeža svätého Jána Pavla II., ktoré povedal pri svojej návšteve Nitry 30. júna 1995:

“Som vďačný Pánu Bohu a som rád, že som mohol prísť do staroslávnej Nitry, ktorá je Betlehemom kresťanstva na Slovensku. Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku 828 pšeničné zrno stáva v Eucharistii Telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú. Preto som túžil navštíviť Nitru. Ešte za života svätého Metoda tu bola zriadená diecéza. Katedrálny chrám, ktorý sa vypína nad mestom je jedným z najstarších biskupských sídiel medzi slovanskými národmi.”

Historický kalendár Nitrianskeho biskupstva

13. 2. (1921) Výročie biskupskej vysviacky prvých troch slovenských biskupov v Nitre (Kmeťko, Vojtaššák, Blaha)

3. 3. (1973) Výročie biskupskej vysviacky troch slovenských biskupov v Nitre (Pásztor, Feranec, Gábriš)

19. 6. (1968) Výročie smrti arcibiskupa Eduarda Nécseya

30. 6. (1995) Výročie návštevy pápeža svätého Jána Pavla II. v Nitre

5. 7. Národná cyrilometodská púť v Nitre

16. 7. (2005) Výročie biskupskej konsekrácie nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka

16. 7. Výročná mariánska púť v Topoľčiankach

17. 7. Sviatok patrónov Nitrianskeho biskupstva svätých Andreja Svorada a Beňadika

17. 7. Výročná púť k patrónom Nitrianskeho biskupstva v Skalke nad Váhom

15. 8. Výročná mariánska púť na Kalvárii v Nitre

24. 8. (1951) Výročie biskupskej konsekrácie kardinála J. Ch. Korca

8. 9. Výročná mariánska púť v Topoľčanoch

22. 9. Sviatok patróna katedrálneho chrámu v Nitre – Baziliky svätého Emeráma

23. 9. (1995) Výročie požehnania obnoveného Kňazského seminára svätého Gorazda v Nitre

21. 10. (1998) Obnovenie titulu Bazilika minor pre Katedrálu svätého Emeráma v Nitre

24. 10. (2015) Úmrtie nitrianskeho emeritného biskupa kardinála J. Ch. Korca – pochovaný je v dolnej lodi Katedrály – Baziliky svätého Emeráma v Nitre

8. 11. (1988) Výročie smrti biskupa Jána Pásztora

21. 11. Výročie posvätenia katedrálneho chrámu v Nitre

22. 12. (1948) Výročie smrti arcibiskupa Karola Kmeťka

r. 829 – posvätenie prvého písomne doloženého kresťanského chrámu – Pribinovho kostola v Nitre

r. 1006 – prvý písomný doklad o jestvovaní Nitrianskej kapituly kanonikov

Trochu viac z dejín nitrianskeho biskupstva

V kultúrnom i kresťanskom živote na terajšom Slovensku mala prvoradé miesto Nitra, a to ešte pred vznikom Veľkej Moravy. Počiatky osídlenia Nitry siahajú až do obdobia pred 30 tisíc rokmi.Slovanská história Nitry začína v 5. storočí, keď na jej územie prichádzajú Slovania. Nitra bola dôležitým miestom ich prvého štátneho útvaru – Samovej ríše v 7. storočí.

V 8. storočí, v čase spravovania kniežatstva kniežaťom Pribinom bola významným politickým, vojenským i hospodárskym centrom. Pribina dal postaviť v meste Nitre kostol, ktorý okolo roku 830 posvätil salzburský arcibiskup Adal rám. Pribinov kostol je prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov. Právom teda Nitre patrí označenie: Slovenský Betlehem.

V čase vlády kniežaťa Rastislava, ktorý prevzal vládu nad spojenými kniežatstvami nitrianskym a moravským, prichádza na jeho pozvanie byzantská misia sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda roku 863. Nitra bola v tom čase jedným z dôležitých stredísk náboženského a politického života Rastislavovej ríše.

V čase vlády Svätopluka bola Nitra na vrchole svojej slávy. V bule pápeža Jána VIII. roku 880 Industriae tuae sa oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa sanctae ecclesiae nitrensis – svätej cirkvi nitrianskej, ktorá bola pod správou arcibiskupa-metropolitu Metoda. Nitra sa takto stala prvým dokumentovaným biskupstvom v strednej a východnej Európe, z tohto obdobia. Bola to prvá diecéza medzi slovanskými národmi. Nemožno ani vylúčiť, že bola zároveň sídlom sv. Metoda-metropolitu.

Je možné, že už aj pred rokom 880 bola Nitra sídlom biskupa alebo archipresbytera, ktorý mohol riadiť z poverenia salzburského arcibiskupa cirkevné spoločenstvo na nižšej úrovni.

Akého teritoriálneho rozsahu bolo nitrianske biskupstvo, vo svojich začiat koch ťažko určiť. Na základe archeologických výskumov možno však určiť, že nitrianskemu kniežatstvu a neskoršie aj biskupstvu v Nitre patrilo nielen dnešné juhozápadné Slovensko, ale aj územie Spiša, Novohradu a Gemera a pravdepodobne aj územie Zadunajska (Vyšehrad v Maďarsku a Ostrihom).

Prvý nitriansky biskup Viching v čase vyostrenia vzťahov medzi Východofranským kráľovstvom a Moravskou ríšou asi na prelome rokov 890-891 opustil svoje biskupstvo a vstúpil do služieb východofranského kráľa (od r. 896 cisára) Arnulfa.

Druhý nitriansky biskup mizne v spoločnom hrobe Moravskej ríše. Po ňom celé dve storočia sú osudy nitrianskeho biskupstva obklopené tajomstvom.

Nástupca Svätopluka Mojmír II. sa usiloval o obnovu cirkevnej organizácie vo svojej ríši. Na jeho žiadosť pápež Ján IX. poslal na Moravu troch legátov roku 899 – arcibiskupa Jána, biskupov Benedikta a Daniela, ktorí tam vysvätili arcibiskupa a troch sufragánov; žiaľ, mená ani miesta biskupstiev nie sú známe. Nemožno však pochybovať, žeby Nitra medzi nimi nebola. Pravdepodobne arcibiskupom sa stal sv. Gorazd, blízky spolupracovník sv. Metoda, ktorého on na smrteľnej posteli označil za svojho nástupcu.

Osudy nitrianskeho biskupstva sú poznačené politickými nepokojmi tých čias. Cirkevná organizácia Uhorského kráľovstva začínala nadobúdať novú podobu po roku 1000. Sv. Štefan, apoštolský kráľ, založil viacero biskupstiev, ale pravdepodobne neobnovil biskupstvo v Nitre, pretože novozriadené biskupstvo v Ostrihome sa takmer zhodovalo s územím nitrianskeho biskupstva z roku 880, takže mohlo ísť o preloženie sídla biskupa (translatio sedis).

V úsilí objasniť biele miesta histórie nitrianskeho biskupstva nemožno však obísť ani záznam, aj keď pomerne neskorší, ktorý spomína biskupa Bystríka ako nitrianskeho biskupa, ktorý zomrel za vzbury pohanského Vathu 1047.

Od začiatku jestvovania biskupstva jestvuje nepretržite v Nitre Kapitula kanonikov sv. Emeráma. V Bazilike sv. Emeráma boli okolo r. 1030 pochované telá pustovníkov sv. Svorada-Andreja a sv. Beňadika, ktorí patrili do benediktínskeho Kláštora sv. Hypolita. Kláštor jestvoval v blízkosti Nitry na Zobore od 9. storočia. Pustovníci začas žili aj na Skalke pri Trenčíne. Po ich kanonizácii (1083) sa stali patrónmi Nitrianskeho biskupstva a spolupatrómi baziliky a kapituly.

Obnovenie nitrianskeho biskupstva vychádzalo aj z vnútropolitických pomerov Uhorskej ríše. Nitra aj za vlády Arpádovcov nestratila svoje významné politické, hospodárske, ale aj kultúrne postavenie. Od roku 1048 sa stala údelným kniežatstvom, jedným zo sídel tretiny kráľovstva, ktorého jednotlivého kniežatá boli priamymi kandidátmi uhorského trónu.

K obnoveniu biskupstva došlo s najväčšou pravdepodobnosťou za kráľa Kolomana I. (1095-1116). V Dekretáliách kráľa Kolomana (asi z roku 1110) sa spomína v Nitre prepoštstvo. Krátko potom však už sa možno stretnúť s biskupom Gervázom, ktorý je spomínaný v nie bližšie časovo určenom pamätnom zázname (asi z rokov 1105-1116), v ktorom určoval hranice majetku pannonhalmského opátstva.

Možno sa právom domnievať, že išlo o prechod z prepoštstva na biskupstvo asi bez väčšieho osobitného majetkového zabezpečenia. Tento stav (kapitula bez prepošta) pretrval až do čias Márie Terézie (1779), ktorá majetkovo zabezpečila službu prepošta ako veľprepošta.

V počiatkoch obnovenia biskupstva došlo pravdepodobne aj k zriadeniu archidiakonátov v nitrianskej diecéze (katedrálny, trenčiansky, hradňanský).

Počet farností v čase obnovenia biskupstva iste nebol veľký. Do diecézy okrem trenčianskej župy patrila menšia časť župy nitrianskej a azda malú čiastku Moravy.

Príčinou neprirodzenej polohy sídla biskupa a malej rozlohy nitrianskej diecé zy bola skutočnosť, že postupným okupovaním severnejšieho územia Slovenska uhorskými kráľmi aj cirkevne podliehali pod právomoc ostrihomského arcibiskupa, takže keď prišlo k obnoveniu nitrianskeho biskupstva, pripadla mu len nepatrná časť pôvodného územia.

Na nitrianskom stolci boli vynikajúce osobnosti: Jakub I. (1223-1240), ktorý roku 1224 založil opátstvo sv. Beňadika na Skalke pri Trenčíne, Meško (1328-1334), ktorý začal so stavbou gotického kostola, humanista Zachariáš Mošovský (1582-1586), neskorší ostrihomský prímas Juraj Selepčéni (1648-1666), Tomáš Pállfy (1670-1679), Ladislav Adam Erdödi (1706-1736) – obnoviteľ katedrály a zakladateľ kňazského seminára, Ján Gustíni (1763-1777), ktorý dal postaviť budovu seminára, vrúcny mariánsky ctiteľ Jozef Kluch (1808-1826), historik Jozef Vurum (1827-1838), Imrich Palucký (1839-1858), vzdelanec Augustín Roškováni (1859-1892) a ďaľší.

Dejiny biskupstva v dvadsiatom storočí sú písané aj ďalšími osobnosťami na biskupskom stolci.

ThDr. Karol Kmeťko (1920-1948) sa vyznačil veľkou starostlivosťou o vzdelanie a prehĺbenie zbožnosti kňazov a veriacich laikov. Jeho osobitnou láskou boli misie. Svedčí o tom aj dvojzväzkové dielo Svetové misie, ktoré napísal ako nitriansky biskup. Mecénsky podporoval misionárov Spoločnosti Božieho Slova. Okrem nich uviedol do diecézy redemptoristov, saleziánov a školských bratov.
Bol propagátorom unionistických kongresov na Velehrade. V roku 1944 bol menovaný pápežom Piom XII. za arcibiskupa ad personam.

Jeho spolupracovník a nástupca ThDr. Eduard Nécsey (1948-1968), bol známy svojou učenosťou, zbožnosťou a asketickým životom. Spravoval diecézu počas obdobia prísnej kontroly Cirkvi štátom. Veľmi ťažko prežíval obmedzenie činnosti Cirkvi v každej oblasti. Zúčastnil sa na všetkých zasadaniach Druhého vatikánskeho koncilu, kde bol všeobecne váženým a uznávaným účastníkom. Bol tiež členom Prvej biskupskej synody, na ktorej sa zúčastnil roku 1967. Pápež Pavol VI. ho menoval v máji 1968 za titulárneho arcibiskupa.

Biskup ThDr. JUDr. Ján Pásztor (1973-1988) sa zaslúžil o pružné uvedenie liturgickej obnovy do života diecézy a Slovenska. Ako predseda Liturgickej komisie Slovenska pripravil slovenské preklady všetkých liturgických kníh, čím sa Slovensko zaradilo medzi prvé krajiny s liturgickými textami v ľudovej reči. Bol členom komisile pre revíziu cirkevného práva. Po jeho smrti († 8. novembra 1988) spravoval diecézu, po zvolení konzultormi, Prof. ThDr. Štefan Janega, dekan CMBF v Bratislave (nar. 10. 12. 1912).

Po zmene spoločenskej situácie 6. februára 1990 bol za diecézneho biskupa menovaný Mons. Ján Chryzostom Korec, ktorý počas dlhých desaťročí, útlaku, ako biskup bez štátneho súhlasu k pastoračnej činnosti neúnavne pracoval pri šírení evanjelia.

Jeho Eminencia Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch v robotníckej rodine. 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. Do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. Po skončení štúdia filozofie pracoval v redakcii časopisov a vo vydavateľstve Posol v Trnave. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku – 1. októbra 1950 – bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa – biskupom Pavlom Hnilicom. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník.

11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť – na 12 rokov väzenia. Prežil ho v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života.

8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval na poste robotníka. Naposledy ako 57-ročný pracoval ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalke.

Aj v tejto situácii, ako predtým, neostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnila každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach (vyše 60 ich vyšlo tlačou) sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ.

Veľká časť diel J. Ch. kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku.

Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prebral 22. februára 1990. Slávnostne uvedený do služby nitrianskeho biskupstva bol 25. marca 1990.

28. júna 1991 v konzistóriu ho ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec je prvým predstaviteľom Slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia.

Jeho vedecká činnosť, osobná statočnosť, neochvejná obrana dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa a jeho kresťanských základov a tradícií bola ocenená aj troma čestnými doktorátmi univerzít USA a ďalším na novozriadenej Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre (1998).

Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je odrazom skoro 50-ročného dramatického diania v Cirkvi na Slo vensku. Za pätnásť rokov jeho vedenia Nitrianskej diecézy, v spolupráci s kňazmi a veriacimi, sa obnovila a prehĺbila činnosť v každej oblasti náboženského života.

Dňa 16. júla 2005 sa stal emeritným biskupom. Zomrel v Nitre 24. októbra 2015. Je pochovaný v dolnej lodi Katedrály – Baziliky svätého Emeráma v Nitre.

V roku 1991 bol za nitrianskeho pomocného biskupa vymenovaný Mons. František Rábek. Konsekrovaný bol 27. júla 1991. Od roku 2003 je ordinárom Ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR.

Za nitrianskeho pomocného biskupa a titulárneho biskupa maxitenského bol menovaný ThDr. Marián Chovanec. Konsekrovaný bol 18. septembra 1999. Dňa 20. novembra 2012 ho Svätý Otec Benedikt XVI. vymenoval za banskobystrického diecézneho biskupa.

Svätý Otec Benedikt XVI. 9. júna 2005 vymenoval za nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka. Konsekrovaný bol 16. júla 2005.

Narodil sa 9. novembra 1957 v Harvelke na Kysuciach. V rokoch 1980-1985 študoval teológiu na CMBF v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1985 v Nitre. V pastorácii ako kaplán pôsobil v Nitre a v Drietome, kde bol aj správcom farnosti do roku 1990. V tomto čase postgraduálne študoval na CMBF v Bratislave, kde získal roku 1991 doktorát posvätnej teológie. 1. septembra 1990 bol menovaný za prefekta Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre.

Od roku 1990 prednáša cirkevné dejiny na CMBF UK v Bratislave a na Teologickom inštitúte v Nitre. V rokoch 1991-2005 tiež pôsobil aj na Vysokej škole pedagogickej v Nitre, na katedre etiky a katechetiky (dnes Univerzita Konštantína Filozofa). 1. júla 1993 bol menovaný za docenta Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. V rokoch 1995-1998 bol prodekanom spomínanej fakulty.

V čase od 1. júla 1996 do 1. júla 2001 zastával funkciu rektora Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Svätý Otec Ján Pavol II. ho v roku 1997 menoval za „kaplána Jeho Svätosti“ (Mons.). Vedúcim Katedry cirkevných dejín CMBF UK v Bratislave sa stal v roku 1997. V tom istom roku, 13. decembra, ho prezident Slovenskej republiky menoval za profesora v odbore „katolícka teológia“.

V roku 2001 bol Akademickým senátom zvolený za dekana Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Funkciu zastával do r. 2004. Zaoberá sa obdobím kresťanského staroveku a stredoveku so zreteľom na slovenské cirkevné dejiny. Je autorom viacerých monografii z oblasti cirkevných dejín.

Nezabudnuteľnou zostane, v dejinách diecézy, návšteva pápeža – svätého Jána Pavla II., 30. júna 1995, ktorý sa o nitrianskom biskupstve vyjadril s veľkou úctou: „Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku osemstodvadsaťosem pšeničné zrno stáva v Eucharistii Telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú. Preto som túžil navštíviť Nitru”.

Dňa 14.2.2008 bola Nitrianska diecéza územne reorganizovaná dekrétom Kongregácie pre biskupov (Prot. N. 621/2008) do terajšieho stavu.

Do histórie biskupstva sa zapísala aj oslava 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie. Z tejto príležitosti slávil 5. júla 2013 v Nitre svätú omšu osobitný vyslanec Svätého Otca Františka, slovinský kardinál Franc Rodé CM.

spracoval VJ