Mons. Peter Brodek rok v službe generálneho vikára Nitrianskej diecézy

18. júna 2018 | Kategória: Dokumenty, Najdôležitejšie informácie

Pred rokom (1. januára 2013) nitriansky biskup Mons. Viliam Judák vymenoval za svojho generálneho vikára niekdajšieho špirituála z Kňazského seminára v Nitre a diecézneho exorcistu Mons. Petra Brodeka. Z tejto príležitosti sa s generálnym vikárom zhováral hovorca biskupstva Miroslav Lyko.

Stali ste sa kňazom v roku 1991. Kde ste pôsobili?

Prvé miesto, kde som prišiel ako kaplán, bolo Krásno pri Partizánskom. Tam som bol asi len pol roka. Bol tam starší pán farár, ktorý potreboval bezprostredne pomoc, potom som sa presunul do Trenčína. Ako kaplán som tam bol dva roky. Odtiaľ som už prichádzal do Nitry na sídlisko Klokočina, kde sa začínala budovať nová farnosť a v konečnom dôsledku aj bohoslužobné miesto, kde by sa mohla farnosť stretávať a prijímať službu Cirkvi. Pôsobil som tam šesť rokov, teda do roku 1999. Vtedy ma totiž vtedajší diecézny biskup pán kardinál Ján Chryzostom Korec požiadal, aby som prijal službu špirituála v kňazskom seminári. Špirituálom som bol štrnásť rokov. Koncom roku 2012, keď došlo k menovaniu dovtedajšieho generálneho vikára otca biskupa Mons. Mariána Chovanca za diecézneho biskupa do Banskej Bystrice, sa moja úloha zmenila.

Vráťme sa ešte k Vášmu pôsobeniu vo farnosti Nitra – Klokočina. Vtlačili ste tam totiž veľmi výraznú osobnú pečať svojej duchovnosti, založenej na vzťahu k Duchu Svätému.

V období mojej formácie ku kňazstvu a následne aj pri prijímaní sviatosti kňazstva ma silne ovplyvnila spiritualita Obnovy v Duchu Svätom. Možno povedať, že nielen vnútorne ma obohatila, ale vnímam ju aj ako službu pre ostatných ľudí, pretože život v Duchu Svätom je základom pre celý kresťanský život. K tejto spiritualite som sa teda dostal nielen v rámci mnohých modlitbových stretnutí, ale vnímal som pôsobenie Božieho Ducha veľmi silne aj v tých prostrediach, kde som už ako kňaz mohol pôsobiť. A neviem si predstaviť múdrejšie a rozumnejšie budovanie farnosti ako práve pod vplyvom Ducha. Samozrejme, nie vždy sa to ľudsky darí, nie vždy je to celkom tak, ako by človek v srdci túžil. Ale dať sa viesť Božiemu Duchu znamená prijať spôsob života, ktorý má svoje ovocie.

K vašej službe Nitrianskej diecézy patrila niekoľko rokov aj práca exorcistu.

Bol som exorcistom takmer šesť rokov. Celé toto obdobie považujem za výnimočnú a veľmi dôležitú službu, ktorú Cirkev prostredníctvom exorcistu poskytuje ľuďom, ktorí trpia rôznymi trápeniami, ktoré niekedy sú priamo spôsobené pôsobením zlého ducha, no niekedy majú iné príčiny. Ale práve tá služba exorcistu je o tom, aby sa takto zraneným ľuďom pomohlo zorientovať sa v daných ťažkostiach života a prípadne, aby im bola podaná pomocná ruka ako východisko z toho stavu, v ktorom sa nachádzajú.

Čo pre Vás znamenalo menovanie do služby generálneho vikára Nitrianskej diecézy?

Znamenalo to veľmi veľa, pretože keď som sa prvýkrát dozvedel, že otec biskup takto uvažuje, tak som rozmýšľal, či žartuje alebo to myslí vážne. Pretože, ako ho poznáme, rád vyjadrí niektoré veci položartom, polovážne. A potom musíme rozmýšľať, ako to vlastne myslí. V tomto prípade, najmä po tých štrnástich rokoch v kňazskom seminári, v práci pri duchovnom formovaní nových kňazov i v osobnej uzavretejšej existencii, vyjsť z takého špecifického prostredia a uzavretého spôsobu života do vonkajšej aktívnej služby, určite nebolo pre mňa jednoduché, ale do istej miery som to prijal s radosťou, pretože tá zmena vždy padne vhod, i keď som si tú zmenu predstavoval úplne inak.

Ako generálny vikár spravujete takmer takú istú agendu ako váš predchodca?

Myslím, že tá agenda je v podobnom rozsahu ako ju mal aj pán biskup Marián. Rozdiel je len v tom, čo prislúcha jedine biskupovi. Okrem týchto úloh ma otec biskup Viliam poveruje tým, čo sám považuje za potrebné.

Mnohí kňazi Nitrianskej diecézy stále spoznávajú nové územie biskupstva po reorganizácii jeho hraníc. Platí to aj o vás?

Áno, pretože som poznal diecézu tak, ako bola známa v starých hraniciach. No v súčasnosti aj vďaka službe vikára – či už v rámci vysluhovania sviatosti birmovania alebo v rámci rôznych liturgických slávností – prichádzam aj na územie južnejšie od Nitry, kde sú maďarské či národnostne zmiešané farnosti. Toto prostredie je pre mňa takmer neznáme a snažím sa, či už zo služobných dôvodov alebo aj z vlastného záujmu, navštevovať kňazov v týchto farnostiach, stretávať sa s miestnymi veriacimi, aby som mohol nejako poslúžiť.

Minulý rok ste sa stali aj kanonikom Nitrianskej sídelnej kapituly. Zúčastňujete sa aj chórových modlitieb, ktoré sú kanonikom vlastné?

Každé ráno máme spoločnú kapitulnú modlitbu ranných chvál, spoločné slávenie Eucharistie, spoločnú ďalšiu modlitbu. Je to služba, v ktorej od Pána Boha vyprosujeme požehnanie pre biskupa, pre diecézu. Kapitulných kanonikov považujem za spoločenstvo, ktoré má svoj duchovný význam, a samozrejme, pokiaľ sa jednotliví kanonici podieľajú na istých konkrétnych službách, tak aj pastoračný.

Máte vo svojej kompetencii aj starostlivosť o cirkevné školstvo v diecéze. Aké sú výzvy v tejto oblasti?

Je to agenda, ktorá si vyžaduje nielen spoznanie atmosféry jednotlivých cirkevných škôl, ich vedenia, samotného personálu pedagógov a iných zamestnancov, či samotných žiakov. V ostatnom období, aj na podnet riaditeľa Diecézneho školského úradu, sa chceme zamerať na formáciu pedagógov, ktorí pracujú na našich cirkevných školách. Tvoríme pre nich formačný plán duchovných obnov aspoň na tri roky. Ďalšia časť agendy obsahuje aj starosť o iných pedagógov – katechétov, ktorí prislúchajú k cirkevným, ale aj k štátnym školám. Za nich sú síce zodpovedné jednotlivé farnosti so správcom a školskí dekani, teda kňazi, ktorí sa stretávajú s katechétmi, ale aj z mojej strany mám snahu, aby som ich poznal, a v rámci možností podal pomocnú ruku. Pre mňa je možno vlastnou parketou alebo výhodou to, že roky pôsobenia v kňazskom seminári boli pre mňa časom, kedy som sa mohol venovať duchovnej formácii a možno aj niektoré pripravené materiály, používané vo formácii budúcich kňazov, môžu byť užitočné aj pre našich pedagógov, katechétov. Takže v tomto smere vidím tú najbližšiu prácu a úlohu, ktorú by som rád dal k dispozícii.

Za rozhovor ďakuje Miroslav Lyko