Na Zelený štvrtok v nitrianskej katedrále aj o kňazskej službe, aj o službe lásky

Na Zelený štvrtok 1. apríla 2021 sa v katedrále – Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade ešte stále bez účasti Božieho ľudu zišlo na tradičnej Missa Chrismatis – Omši svätenia olejov niekoľko kňazov, aby so svojim diecéznym biskupom Viliamom Judákom koncelebrovali sv. omšu, ktorá len raz v roku a je venovaná práve im. Žiaľ vďaka aktuálnej situácie spôsobenej koronavírusovou pandémiou namiesto 340 kňazov z celej Nitrianskej diecézy prišli do Nitry ako symbolickí zástupcovia len dekani z jednotlivých dekanátov. Prítomní boli aj generálny vikár Peter Brodek, novovyvolený pomocný nitriansky biskup Peter Beňo, kanonici Katedrálnej kapituly sv. Emeráma na čele s veľprepoštom Štefanom Vallom a niekoľko kňazov pôsobiacich v biskupskej kúrii. Spoločne tak začali sláviť veľkonočné trojdnie a chýbajúci diecézni kňazi sa k sláveniu duchovne pripojili sledovaním priameho prenosu prostredníctvom televízneho vysielania.

Biskup Judák už v úvode slávnosti poukázal na dôvod jej slávenia, na význam povolania ku sviatosti kňazstva a kňazskej službe, na povinnosť kňazov obnovovať sa v horlivosti a zasvätení, na povinnosť ďakovať Bohu za tento nezaslúžený dar a povinnosť horlivo kráčať za Kristom ako kňazom a niesť s ním aj kríž, ak je to potrebné. V tomto duchu biskup Judák pokračoval aj vo svojej homílii adresovanej kňazom diecézy. Spomenul koronavírusovú pandémiu, ktorá už druhý rok poznačuje život Cirkvi, diecézy, vyprázdnila chrámy, ale poznačila už aj zdravie ľudí, aj 60-kňazov kňazov, či vzala už aj životy mnohých blízkych, vrátane 4 kňazov, ktorých Nitrianska diecéza vďaka tomu už stratila. Kriticky sa vyjadril aj k ignorantskému postoju zodpovedných zo strany štátu k riešeniu obmedzeného života Cirkvi v tejto situácii, či zlej ekonomickej situácii. Naproti tejto zúfalej, neradostnej a  bezútešnej situácii však kňazom predostrel povinnosť sláviť Veľkú noc a radostnú nádej, ktorá z nej pramení. Povzbudil ich, aby nesklamali dôveru Boha, ktorú do nich vložil, aby chceli žiť a žili svoje zasvätené kňazstvo, verne slúžili Bohu a Božiemu ľudu a ponúkli túto nádej a prostriedky k jej prehĺbeniu a uchovaniu v týchto ťažkých časoch aj tým, ktorí sú im zverený. Podľa slov biskupa Judáka kňazi nie sú úradníci, neuchovávajú len nejakú tradíciu, ale je to živý Boh, ktorý je v ich rukách, ktorí ich vyzval, aby podľa jeho Božského srdca formovali svoje srdcia aj srdcia iných. Ako povedal: „Kríž veľkého piatka sa ani vo veľkonočné ráno nepominul. Zmŕtvychvstalý nesie na sebe jazvy a stopy mučenia na svojom oslávenom tele, ale už nebolia a nesužujú. Toto je posolstvo veľkonočného rána. Kríž Božieho syna svieti zvnútra a osvecuje  všetku tmu a smrť, lebo sám Boh vo svojom Synovi rozdrvil smrť zvnútra a postavil ho do svetla svojho života. Takto svetlo osvecuje tmu, život je silnejší ako smrť, láska prekoná nenávisť a zmysel prevalcuje každý nezmysel. Máme teda dôvod oslavovať, ďakovať, a plní radosti sa vysmievať smrti. Stretnutie so Zmŕtvychvstalým je stretnutím vo viere a z viery. Je to začiatok nového života, čo presahuje naše predstavy.“ A na záver svojej homílie dodal vyzval kňazov k prosbe z Knihy proroka Daniela: „Prijmi nás skrúšených srdcom a ponížených duchom; nech je dnes pred tebou naša obeta ako zápalné obety a zdokonaľuj tých, čo ťa nasledujú, lebo nebudú zahanbení tí, čo dúfajú v tebe. Lebo teraz ťa chceme nasledovať celým srdcom a s bázňou hľadáme tvoju tvár. Amen.“

V rámci liturgickej slávnosti si kňazi obnovili svoje kňazské sľuby a biskup Judák spolu s nimi posvätil oleje na pomazávanie chorých a katechumenov, ako aj krizmu používanú pri vysluhovaní sviatostí krstu, birmovania, či kňazských a biskupských vysviackach, alebo posviackach chrámov. Dekani ich prevzali aj pre kňazov svojich dekanátov, aby mohli plniť účel, na ktorý sú určené.

Večernú sv. omšu na pamiatku Pánovej večere opäť ako hlavný celebrant celebroval diecézny biskup Viliam Judák spolu s veľprepoštom kapituly Štefanom Vallom a kapitulnými kanonikmi. Slávnostný kazateľ veľprepošt Štefan Vallo sa prihovoril prítomným, ako aj veriacim pri televíznych obrazovkách slovami, v ktorých rezonovali myšlienky o službe lásky podľa vzoru Ježiša Krista umývajúceho apoštolom nohy. Veľprepošt Vallo vo svojej homílii ďalej uvažoval práve nad týmto príkladom, ale aj príkladmi iných, ktorí podľa tohto vzoru prejavili službu lásky vo svojich životoch. Obrátil pozornosť veriacich aj na sv. Jozefa a jeho službu a príklad. Ako povedal: „Nechajme sa objať Ježišovou láskou, nechajme ju, aby vstúpila do nášho života, aby sme ju priniesli aj v malých skutkoch, lebo nezáleží na tom, aký veľký skutok spravíme, ale záleží na veľkej láske, lebo aj to najmenšie ak robíme z veľkej lásky, má úžasnú cenu.“  Veľprepošt Vallo nakoniec svoju homíliu uzavrel Ježišovými slovami: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja robil vám“.

V závere večernej slávnosti Najsvätejšiu Sviatosť preniesli do Pribinovej kaplnky, v ktorej bude zriadený symbolický Boží hrob, ktorý bude môcť od Veľkého piatku až do Veľkonočnej vigílie navštíviť aj široká verejnosť. Bohoslužbami na Zelený štvrtok vstúpili do slávenia Veľkonočného trojdnia vo všetkých farských chrámoch Nitrianskej diecézy žiaľ bez účasti verejnosti. Veriaci však majú zaručené aspoň otvorené chrámy k individuálnej modlitbe pri ich návšteve a pri návšteve Božieho hrobu, ako aj možnosť poskytnutia individuálnej duchovnej služby podľa potreby pre duchovné prežitie Veľkonočných sviatkov.