Nitriansky biskup na začiatku Pôstu: Vytvoriť si časovú púšť

19. marca 2019 | Kategória: Najdôležitejšie informácie

Nitra (6. marca) Nitriansky biskup Mons. Viliam Judák v jednom zo svojich publikovaných zamyslení pripomína, že „Pôstne obdobie sa každý rok začína príbehom Ježiša, ktorý sa na štyridsať dní utiahol na púšť. (…) Po krste, nasledujúc vnuknutie Ducha Svätého, Ježiš išiel na púšť. V priebehu stáročí jeho príklad nasledovali mnohí muži a ženy. Pozvanie nasledovať Ježiša na púšť však nie je adresované iba mníchom a pustovníkom. Inou formou je adresované všetkým. Mnísi a pustovníci si volili priestorovú púšť; my sa prinajmenšom musíme pokúšať vytvoriť si časovú púšť“. Nitriansky biskup v tejto súvislosti cituje Raniera Cantalamessu, že „Pôstne obdobie možno porovnať s krátkym časom stráveným na púšti. Svätý Augustín žiadal: Vráť sa naspäť do svojho srdca: Pozoruj tam, čo dokážeš z Boha pochopiť, pretože tam je obraz Boha; vo vnútri človeka prebýva Kristus! No je tu aj otázka, čo predstavuje srdce človeka, o ktorom sa často hovorí v Biblii i v každodennej reči. Mimo sféry ľudskej anatómie, pre ktorú srdce nie je ničím iným ako jedným z orgánov, aj keď životne dôležitým, je srdce najhlbším metafyzickým miestom človeka. Je to vnútro každého človeka, miesto, kde žije ako ľudská osoba, kde si uvedomuje svoje bytie a svoj vzťah k Bohu, svojmu pôvodcovi a cieľu, ako aj k iným ľuďom a k celému stvoreniu“. Páter Cantalamessa z toho vyvodzuje: „Srdce človeka je duchovným miestom, na ktorom sa sami dokážeme spoznávať v najhlbšom bytí, bez masky a bez toho, že by sme sa museli venovať vedľajším veciam. Úsudok o človeku spočíva na základe uloženom v jeho srdci, v tom, čo nosí v sebe a čo je prameňom jeho dobroty či zloby. Kto pozná srdce človeka, kto prenikol do najvnútornejšej svätyne jeho osoby, ten spoznal, kým ten človek je a čoho je hodný. Vrátiť sa do svojho srdca znamená vrátiť sa k najosobnejším a najvnútornejším veciam“. A Mons. Viliam Judák k tomu dodáva: „Človek však ťažko nachádza cestu do svojho vnútra, pretože je v ustavičnom styku s vonkajším svetom a často sa zdanie preňho stáva dôležitejšie ako bytie. S vnútrajškom je úzko spätá autenticita. No čo je autenticita pre kresťana? Kedy je človek skutočne sám sebou? Iba vtedy, keď si za meradlo berie Boha“.

Mons. Viliam Judák / Miroslav Lyko

ilustračné foto