Nitriansky biskup Viliam Judák na národnej púti k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne ako hlavný celebrant a kazateľ

Za účasti tisícok mariánskych pútnikov, najvyšších ústavných činiteľov a predstaviteľov regionálnych, či obecných samospráv sa 15. septembra 2022 – rok od návštevy pápeža Františka na Slovensku – pred Národnou svätyňou – Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne – Strážach – konala celonárodná púť k Sedembolestnej Panne Márii patrónke Slovenska. Slávnostnú sv. omšu aj za účasti nového apoštolského nuncia na Slovensku Mons. Nicolu Girasoliho, biskupov zo Slovenska i Moravy i množstva kňazov celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Ako slávnostný kazateľ sa biskup Viliam vo svojej homílii venoval nielen historickým súvislostiam slovenskej šaštínskej mariánskej tradície, ale kriticky sa dotkol aj reality súčasnosti na Slovensku, ktorá z kresťanského pohľadu vôbec nesvedčí o tom, že by Slováci ako kresťania žili a konali podľa príkladu Sedembolestnej Panny Márie. Okrem iného tak povedal: „„Čomu nás učí Sedembolestná? Ona, ako to presne pred rokom na tomto mieste povedal pápež František, jednoducho zostáva pod krížom, stojí pred krížom, neuteká preč, nesnaží si zachrániť život, nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu, zostať pod krížom. Zostať s tvárou, síce plnou sĺz, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou. Mária je s krížom svojho Syna bytostne zrastená. Kríž zasadený na vrchole kalvárie prerastá do jej duše i tela, čím spolupracuje na ľudskej spáse. Preto, ak platí, že kríž je kniha, ktorú treba otvoriť a čítať, ako to povedal Svätý Otec v Prešove, tak v istom zmysle platí, že aj Sedembolestná Panna Mária je kniha, ktorú treba otvoriť a čítať. A práve to je cesta k tomu, aby kríž pre nás nezostal neprečítanou knihou, ktorej názov a autora dobre poznáme, ale ktorá často nemá vplyv na náš život“. PLNÉ ZNENIE homílie je TU Celonárodnou mariánskou národnou púťou tak mariánski ctitelia zo Slovenska opäť nadviazali na dlhú históriu a oslávili sviatok Sedembolestnej Panny Márie patrónky Slovenska.

Obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach. Najznámejším pútnickým miestom na počesť Sedembolestnej Panny je šaštínsky chrám, kde sa ona osobitne uctieva. Sem prichádzajú veriaci zo všetkých strán ako synovia a dcéry k svojej milovanej Matke. Pápež Benedikt XIII. roku 1727 rozšíril sviatok Sedembolestnej pre celú Cirkev, čo ešte zvýšilo úctu k nej v našom národe. Pápež Pavol VI. roku 1964 vyznačil šaštínsky mariánsky chrám titulom „basilica minor“ a roku 1966 ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku celého Slovenska u Boha. Slováci už oddávna prechovávali úctu a dôveru k Božej Matke Sedembolestnej. Prvé chrámy zasvätené práve Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1250, po odchode Tatárov. Približne tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servítov, ktorá sa venovala úcte k Sedembolestnej Panny Márie a táto úcta prenikla aj na naše územie. Úcta k Sedembolestnej Panne Márii u Slovákov sa začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Národná svätyňa Bazilika Sedembolestnej Panny Márie je súčasťou rímskokatolíckej farnosti v Šaštíne, ktorú spravuje rehoľa Pavlínov.