Pastiersky list nitrianskych biskupov na sviatok Svätej rodiny

Na sviatok Svätej rodiny napísali nitrianski biskupi Mons. Viliam Judák a Mons. Peter Beňo veriacim pastiersky list, ktorí prinášame v plnom znení:

Drahí bratia a sestry, milé rodiny!

Prežívame Vianoce, najkrajšie sviatky v roku, ktoré nám sprítomňujú Božiu lásku objímajúcu všetkých ľudí a ktorá sa prejavila v príchode Božieho Syna na svet. On v plnosti času zostúpil z neba na zem prostredníctvom rodiny. Preto Vianoce boli a sú aj sviatkami rodiny, čo sa prejavuje tým, že sa radi vraciame k svojim drahým, snažíme sa byť spolu so svojimi blízkymi. Je preto prirodzené, že vo Vianočnej oktáve slávime sviatok Svätej nazaretskej rodiny, ktorý chce byť sviatkom všetkých našich rodín. Tento sviatok v nás má prehĺbiť zmysel pre rodinné hodnoty. Pomôcť nám v tom môže aj pohľad na Svätú nazaretskú rodinu – Ježiša, Máriu a Jozefa, ktorá je vzorom a ideálom každej rodiny – domácej, farskej, diecéznej, aj celej rodiny Cirkvi.

V dnešný sviatok chceme pozdraviť prostredníctvom tohto listu zvlášť všetky rodiny našej diecézy, s vedomím, že „Cirkev je rodina rodín, neustále obohacovaná životom všetkých domácich cirkví“ (Amoris laetítia 87). Dovoľte preto, aby sme sa spolu s Vami zamysleli nad tajomstvom rodiny.

Biblia nám hovorí, že rodina je súčasťou veľkého Božieho plánu spásy, že rodina je tak stará ako  ľudstvo samé a objavuje sa hneď na počiatku histórie ľudskej spoločnosti. Rodina je v Biblii od začiatku považovaná za prejav Božieho požehnania a nezničil ju ani prvotný hriech. Bolo prirodzenou túžbou mať rodinu, manželku, potomstvo. Dosvedčujú nám to napr. starozákonné dejiny patriarchov. Skutočnosť, že rodina je veľká v Božích očiach, dosvedčuje aj fakt, že Boží Syn sa narodil v rodine. Život v manželstve a v rodine je jedno zo životných povolaní, ktoré prijímame od Boh, a v ktorom sa usilujeme pomôcť sebe aj druhým dosiahnuť Nebeské kráľovstvo. Je preto prirodzené, že Cirkev má rodinu v centre svojej pozornosti a háji jej hodnoty.

Z tohto dôvodu sa slávi aj Sviatok svätej rodiny. Zaviedol ho v roku 1921 pápež Benedikt XV. Aj on chcel takýmto spôsobom podporiť rodinu ohrozovanú zo všetkých strán. Chcel pripomenúť vládam vtedajších štátov, že rodina je ustanovená samotným Stvoriteľom a ničím ju nemožno nahradiť. Bola to reakcia na situáciu napr. v Sovietskom Rusku po nástupe komunizmu, keď sa začali prijímať mnohé protirodinné zákony.

Pri pohľade na Svätú rodinu si uvedomujeme, že každá naša rodina nie je ani ideálna ani svätá ani dokonalá. Veď každá má svoje radosti, úspechy  a obdobia  spokojnosti, za ktoré treba byť vďační Pánu Bohu, ale aj problémy, ťažkosti a limity. Zvlášť dnes v dobe pandémie prechádzajú naše rodiny ako aj rodina Cirkvi mnohými ťažkosťami. Niektorí sa ocitajú na prahu chudoby a boria sa až s existenčnými problémami. Iným tak veľmi chýbajú sociálne kontakty, až pociťujú osamelosť. Ďalší z psychického vypätia, frustrácie či straty svojich blízkych už nenachádzajú slová a zostávajú im len slzy. Mnohí sa cítia unavení a znechutení zmenami, ktoré prinášajú opatrenia rôzneho druhu v snahe chrániť naše životy a zdravie.

Milí bratia a sestry, milé rodiny, ako Vaši pastieri Vám dnes chceme vyjadriť svoju podporu a spolucítenie vo všetkých ťažkých okolnostiach života. Tak veľmi Vám v dnešný deň chceme odovzdať svetlo nádeje, mysliac na Vás v modlitbe. Toto svetielko nádeje nám žiari aj z Betlehemskej maštaľky. Aj keď sa nám môže zdať, že okolo nás je veľa tmy, predsa len je pravda, že človek vidí najďalej práve v noci. Vtedy môžeme obdivovať hviezdy na vzdialenej oblohe, ktoré nám Pán Boh dáva ako svetielka nádeje v tme, ktorá tu nebude nastálo.

Cez Vianoce si mnohí iste nájdete čas pozrieť rozprávku, kde  obyčajne zvíťazí dobro nad zlom, láska nad nenávisťou. Kresťanské hodnoty, ktoré nám priniesol novonarodený Mesiáš však nepatria do rozprávkového sveta, ale ponúkajú nám riešenie formou, ktorého chceme v našich rodinách a farnostiach denne cez naše slová a dobré skutky obohatiť a ozdraviť naše vzťahy a eliminovať z našich rodín zlo, hnev a podráždenosť.

Svätý  Otec František exhortáciu Amoris laetitia (2016), začína slovami: „Radosť lásky, ktorá sa žije v rodinách, je aj potešením Cirkvi“ (AL 1). Z týchto slov môžeme vnímať, že láska žitá v rodinách prináša radosť samotnej rodine a takéto rodiny vytvárajú radostnú Cirkev. Cirkev ako rodina rodín má povolanie a zodpovednosť prinášať do tohto sveta, zvlášť dnes, radosť a nádej. Toto je dnes aj Vaša misia, drahé rodiny. Pápež František pripomína, že Vy ste dnes tým nástrojom, cez ktorý Cirkev evanjelizuje a slúži okolitému svetu. Každé vytvorené rodinné spoločenstvo totiž môže byť veľkým obohatením pre farnosť, nesmie byť však uzatvorené, ale otvorené pre službu druhým.

Určite viete, že v júni budúceho roka bude v Ríme v poradí už X. svetové stretnutie rodín. Témou tohto stretnutia je: „Rodinná láska: povolanie a cesta svätosti“. Najvyšší pastier Cirkvi pozýva rodiny celého sveta uvažovať nad tým, akým spôsobom máme žiť a prejavovať si lásku v našich rodinách a ako nám to pomáha na ceste k svätosti. Chce toto stretnutie urobiť dostupným pre každú rodinu, preto okrem programu, ktorý bude prebiehať v Ríme pre delegátov z celého sveta, pozýva biskupov, aby sa vo svojich diecézach stretli so svojimi rodinami a spolu s nimi slávili Eucharistiu.

Preto Vás, milé rodiny, už dnes pozývame  na Diecézne stretnutie rodín, ktoré sa uskutoční 26. júna 2022 (bližšie informácie budeme aktualizovať). Na toto slávenie sa môžeme spoločne pripraviť aj štúdiom a meditáciou nad siedmymi katechézami, ktoré ponúkla Rímska diecéza. Uvažujte nad nimi doma v rodine, v rámci farnosti alebo hnutia. Elektronickú verziu spolu s ďalšími informáciami je možno nájsť aj na stránke www.svetovestretnutierodin.sk.

Povzbudzujeme kňazov a aktívnych manželov spolu s ich deťmi, aby spoločne hľadali tvorivé formy pre  ozdravenie rodín žijúcich vo farnosti aj prostredníctvom týchto katechéz, ktoré môžu byť aj po čase pandémie novým impulzom pre obnovu života farnosti. V tomto duchu Vás prosíme, aby ste sa vo Vašich farnostiach snažili vytvoriť spoločenstvá rodín, ktoré sa budú spolu stretávať na modlitbách, rozhovoroch, ale si aj navzájom pomáhať, zvlášť tým slabším. Ak nám aj rôzne obmedzenia nedovolia sa niekedy stretávať, nebojte sa, využívajme na komunikáciu aj  online formu. Aj to je súčasť synodálnej cesty, ku ktorej sme v tomto čase pozvaní.

Známy český herec Rudolf Hrušinský na otázku, nad čím rozmýšľa počas Vianoc, odpovedal: „Vždy znovu si s radosťou uvedomujem, že mám dobrú ženu, dobré deti, dobré vnúčatá a niekoľko dobrých priateľov. A to je veľa!“ Najväčším jeho bohatstvom – a najväčším bohatstvom každého človeka je, keď máme dobrú rodinu, kde sa všetci majú radi. Zvykneme povedať, ako je pekné, keď rodina je na Vianoce spolu. Ale aby to bolo  v rodine harmonické na Vianoce, musí to byť také aj mimo nich. Záleží na tom, ako spoločne žijeme, či sme k sebe navzájom ohľaduplní, či sa vieme jeden pre druhého obetovať po celý rok. Učme sa to od nášho Pána, ktorý prišiel ako Emanuel – Boh s nami (porov. Mt 1, 23), a ktorý je „Cesta, Pravda a Život“ (Jn 14, 6).

Milé rodiny, drahí bratia a sestry, vyprosujeme Vám požehnané Vianočné sviatky a spojení v modlitbe Vás všetkých zo srdca pozdravujeme a žehnáme!

Mons. Peter Beňo, pomocný biskup,  Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup