VEĽKONOČNÝ PRÍHOVOR NITRIANSKEHO DIECÉZNEHO BISKUPA VILIAMA JUDÁKA

Drahí bratia  a sestry!

Možno sa niekto z nás, cez zimný čas, pri pohľade na zdanlivo neživú prírodu zaoberal aj myšlienkou, či azda jar tohto roku vôbec  začne. V takýchto situáciách sme takto konfrontovaní so svojou netrpezlivosťou, napriek tomu, že zo skúsenosti vieme, že hoci zvonka nevidieť prejavy života, vo vnútri v najväčšej pomalosti a klamlivej nečinnosti sa deje vysokoproduktívna aktivita. Ak je to tak v prírode, ktorú v porovnaní s ľudským životom a s jeho hodnotou možno len čiastočne porovnávať, umožňuje nám to nový pohľad na náš život. Možno to výrazne vidieť najmä v čase, keď prežívame obdobie zdanlivej zimy či chladu, už dlhé mesiace; keď nemôžeme žiť „normálne“ v každej oblasti, nevynímajúc náboženskú, ale aj keď zažívame určitý neúspech, chorobu, opustenosť… Niekedy to môže trvať síce dlhšie, kým sa „puky“ nového života opäť otvoria, ale určite ten čas nemôže byť pre nikoho z nás priďaleko či definitívne nemožný, aj keď chápem, že život človeka je oveľa-oveľa zložitejší ako zdanlivé jednoduché prejavy nového života v jarnej prírode, keď tu jednoducho možno len žasnúť a ďakovať za dotyk života i za to, že sme jeho súčasťou. To dáva nádej a vlieva silu.

Svätý Otec František pri návšteve Iraku v sýrsko-katolíckej katedrále v Bagdade (5. 3. t. r.) o. i. povedal: „Ako biskupi a kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a zodpovední laici, vy všetci zdieľate radosti i bolesti, nádeje i úzkosti veriacich v Krista. Potreby Božieho ľudu a neľahké pastoračné výzvy, ktorým dennodenne čelíte, sa stali ešte náročnejšími v tomto čase pandémie. Avšak to, čo nemá byť nikdy zablokované či obmedzené, je naša apoštolská horlivosť… Vieme, ako ľahko sa možno nakaziť vírusom malomyseľnosti, ktorý, ako sa zdá, sa občas šíri okolo nás. A predsa Pán nám dal účinnú vakcínu proti tomuto hroznému vírusu: je ňou nádej. Nádej, ktorá sa rodí z vytrvalej modlitby a každodennej vernosti nášmu apoštolátu. S touto vakcínou môžeme ísť ďalej s vždy novou energiou, zdieľať radosť z evanjelia.“

V tomto duchu hovoril najvyšší pastier Cirkvi aj pri minuloročnej veľkonočnej vigílii (11. 4. 2020)„Hrob je miesto, odkiaľ ten, kto tam vstúpil, nevyjde. Ježiš však kvôli nám vyšiel, vstal pre nás, aby priniesol život tam, kde bola smrť, a aby zahájil nové dejiny tam, kde sa uzavreli. On, ktorý odvalil kameň od vchodu do hrobu, môže odstrániť balvany, ktorými je zapečatené srdce. Nepodliehajme preto rezignácii, neskoncujme s nádejou. Môžeme a máme dúfať, pretože Boh je verný. Nenechal nás samotných, navštívil nás, vstúpil do každej našej situácie, bolesti, úzkosti a smrti. Jeho svetlo, ktoré osvietilo temnoty hrobu, dnes preniká do tých najtemnejších zákutí života. Sestra, brat, i keby si v srdci pochoval nádej, nevzdávaj sa, Boh je väčší. Temnota a smrť nemajú posledné slovo. Odvahu! Nič nie je stratené s Bohom! Odvaha je slovo, ktoré v evanjeliu Ježiš prináša neustále… Mohol by si však povedať: „Odvahu si sám človek nedá“. Nemôžeš si ju dať, ale môžeš ju prijať ako dar. Stačí otvoriť srdce v modlitbe, stačí trochu pozdvihnúť kameň privalený na srdci a nechať vstúpiť Ježišovo svetlo. Stačí pozvanie: „Príď, Ježišu, do mojich obáv a povedz mi tiež: Buď dobrej mysle! S tebou, Pane, budeme skúšaní, ale nie znepokojení. A keď už v nás bude akýkoľvek smútok, akýkoľvek zármutok, budeme vnímať potrebu nádeje, pretože s tebou kríž vedie ku vzkrieseniu, pretože si s nami v temnote našej noci. Si istotou v našich neistotách, Slovom v našom mlčaní, a nič nám nebude môcť nikdy odcudziť lásku, ktorú máš k nám…“

V zmysle tohto odkazu sa obraciame chrbtom k smrti a otvárame srdce k tomu, ktorý je Život. Ako veľmi potrebuje svet okolo nás počuť túto zvesť! Nikdy nezabúdajme, že Kristus sa hlása najmä svedectvom našich životov vďaka radosti z evanjelia. Ako vidíme z dejín Cirkvi, živá viera v Ježiša je miazga, ktorá neustále prináša nové ovocie a môže zmeniť svet. Príklad svätých nám ukazuje, že nasledovať Ježiša Krista „je nielen dobré a správne, ale aj krásne; schopné naplniť život novým jasom a hlbokou radosťou, a to aj uprostred skúšok” (Ap. exhortácia Evangelii gaudium, 167).

Túto nádej živí v nás nielen sila vložená múdrym Stvoriteľom do nerozumnej prírody, ale predovšetkým Zmŕtvychvstalý Ježiš, ktorý priniesol svojím vzkriesením novú nádej a budúcnosť: „Kristus, vzkriesený z mŕtvych, už neumiera“ (Rim 6, 9). On je zárukou novej duchovnej jari, a teda i našej nádeje. A to aj napriek tomu, že tohtoročné sviatky Veľkej noci sú a budú, ako aj pred rokom, iné. Avšak „Veľká noc rastie, keď rastú tí, čo ju slávia“ – pripomína sv. Gregor Veľký.

Drahí bratia a sestry želám Vám  a vyprosujme si, aby sme z tejto veľkonočnej nádeje, napriek všetkému, čerpali a zvestovali  ju – ako noví veľkonoční ľudia  – aj  iným.

Váš  biskup