V obci Dvory nad Žitavou sa v nedeľu 13. septembra 2020 v areály miestnej Kalvárie, pri príležitosti 160. výročia jej požehnania uskutočnila odpustová liturgická slávnosť, ktorej predsedal nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák. Svätú omšu spolu s ním za účasti širokej verejnosti koncelebrovali biskupský vikár Nitrianskej diecézy pre maďarských veriacich Mons. Zoltán Ďurčo, miestny farár a dištriktuálny dekan Ondrej Nagy a ďalší kňazi z novozámockého dekanátu. Vo svojom príhovore priblížil biskup Judák prítomným veriacim históriu Kalvárie a povzbudil ich k aktívnemu kresťanskému životu a prehlbovaniu svojej viery. Súčasťou duchovného programu odpustovej slávnosti boli aj pobožnosti krížovej cesty v slovenskom a maďarskom jazyku a vysluhovanie sviatosti zmierenia. Miestne veriace spoločenstvo si touto cestou každoročne pripomína duchovný dar, ktorý dostalo v podobe dvorskej Kalvárie, ktorá veriacim poskytuje priestor na modlitbu a prežívanie svojej viery v prírodnom prostredí a za 160 rokov aj v duchovnou atmosférou presiaknutom areály.
Prvá písomná zmienka o Dvoroch nad Žitavou je z roku 1075. V písomnom zázname je uvedený latinský názov obce Villa Hudvordiensium super aquam Sitou. Na malej vyvýšenine s názvom „Vŕšok sv. Martina“ dal v roku 1075 kráľ sv. Štefan postaviť kaplnku a kúriu a neskôr aj kláštor. Kláštor bol darovaný hronskobeňadiktskému opátstvu aj pozemkami. V tejto kúrii sa konal v roku 1307 diecézny cirkevný snem pod vedením ostrihomského arcibiskupa Tomáša z Monoszló. Prítomní boli viacerí biskupi, medzi nimi aj nitriansky biskup Ján III. Snem potvrdil Karola Róberta z rodu Anjou v jeho panovníckych právach a vyniesol rozhodnutie na potrestanie Matúša Čáka Trenčianskeho. Snem uzákonil tiež popri rannom a poludňajšom zvonení aj večerné zvonenie na Anjel Pána. Tento zvyk, ktorý nadobudol platnosť na celom území Uhorského kráľovstva sa dodržiava dodnes. Žiaľ počas tureckých nájazdov sa toto posvätné miesto zničilo. V neskoršom období na počesť uvedenej udalosti a tohto miesta inicioval v roku 1855 vtedajší dvorský farár Adolf Majténi (Majthényi) výstavbu rozsiahlej Kalvárie – krížovej cesty, centrálneho kríža a kaplnky. Výstavba bola náročná, trvala 5 rokov, denne tu pracovalo (okrem obdobia dôležitých poľných prác ako žatva a mrazivých zimných dní) 50–60 robotníkov a 30–40 povozov. Za tento čas sa podarilo vystavať nielen všetky objekty kalvárie, ale vysadilo sa aj 7 000 sadeníc agátov, aby sa kopec a jeho okolie spevnili. Kaplnky zastavení krížovej cesty sú postavené z pálenej tehly, v neogotickom štýle, s lomeným oblúkom a obdĺžnikovým pôdorysom. Na kovaných mrežiach kaplniek v hornej časti sa nachádzajú rodové erby alebo mená tých, ktorí majú najväčšie zásluhy na výstavbe a financovaní kalvárie. Na prvom zastavení je to napríklad erb ostrihomského arcibiskupa J. Scitovského. Vstup na vyvýšeninu predstavuje monumentálne barokové schodisko s plastikami Sv. Márie Magdalény, Márie Kleofášovej, Bolestnej Panny Márie a Sv. Jána po stranách. Schodisko široké 5,7 m uzatvárajú dve plastiky anjelov. Na východnom átriu kalvárskeho kopca stojí Kaplnka sv. Martina, ktorá bola postavená v byzantskom štýle v roku 1860, pravdepodobne na starších základoch pôvodnej stredovekej kaplnky. Slávnostné požehnanie kalvárie sa uskutočnilo 16. septembra 1860 kardinálom Jánom Scitovským (Scitovszky), ostrihomským arcibiskupom a prímasom uhorským, za účasti asi 40 000 prítomných z blízkeho aj širokého okolia. Na slávnostnej omši v kostole prečítali pozdravný list pápeža Pia IX. v maďarčine (Adolf Majténi) a slovenčine (František Lopušný). Zakladateľ miestnej kalvárie Adolf Majténi pochádzal zo starobylého šľachtického rodu zo Sivého Kameňa pri Novákoch (dnes Pohradie). Zúčastnil sa uhorského povstania v r. 1848-1849, za čo bol aj väznený. Po tom, ako sa na jeho podnet a pod jeho vedením vystavala kalvária sa stal rektorom viedenského Pazmanea, neskôr opátom v Pécsvárade a sasvárskym arcidekanom. Zomrel 11. mája 1871 a podľa jeho poslednej vôle je pochovaný na kalvárii v Dvoroch nad Žitavou. Kalvária je v dobrom stave a je po celý rok navštevovaná. Počas pôstneho obdobia, ako aj na Veľký Piatok sa tu konajú pobožnosti krížovej cesty. Na sviatok Povýšenia kríža je tu každoročne slávená sv. omša.
