Vyšiel prvý slovenský preklad dokumentov Prvého vatikánskeho koncilu

Na Slovensku prvýkrát vychádza ucelený preklad dokumentov Prvého vatikánskeho koncilu. Autorom monografie s názvom „Prvý vatikánsky koncil (1869 – 1870) v kontexte histórie a teológie Katolíckej cirkvi“, ktorú na trh uvádza vydavateľstvo Dobrá kniha, je prezident Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu a prorektor Trnavskej univerzity prof. Miloš Lichner SJ. Úvodným slovom sa čitateľom prihovoril nitriansky diecézny biskup Viliam Judák.

Prvý vatikánsky koncil sa uskutočnil v rokoch 1869 – 1870. Je veľmi dôležitý, pretože okrem iného pojednáva aj o pápežskej neomylnosti. Zhromaždenie najvyšších cirkevných hodnostárov sa konalo pre spoločnosť i cirkev v pohnutých časoch. Záver devätnásteho storočia patril mnohým spoločenským a kultúrnymi premenám. Európska civilizácia stála na rozhraní storočí vnútorne rozdelená. Aj samotné kresťanstvo bolo vo vnútri rozdelené na rôzne spoločenstvá a vyznania s rôznou teologickou kultúrou, s rôznymi postojmi a cirkevnými štruktúrami. Zanechalo síce bohaté dedičstvo, ale plné napätí, bezvýchodiskových situácií a vnútrocirkevných spochybnení, ktoré boli vzdialené od univerzalistickej syntézy. Pritom sa čoraz výraznejšie ukazovalo, že vzor kresťanského života, ktorý sa zakladal na európskej kultúre, sa nedal zosúladiť so svetovou misiou evanjelia. Obraz Európy bol charakterizovaný dvomi pólmi. Na jednej strane vládol optimizmus a viera v pokrok opierajúci sa o závratný rozvoj vedy a techniky, o postup demokratizácie a úspechy emancipácie najnižších tried. Na druhej strane sa málo bralo do úvahy, že úžasný hospodársky vzostup bol do značnej miery založený na exploatácii kolónií. V mnohých krajinách sa uskutočnila de facto odluka Cirkvi od štátu; viaceré národy a vlády sledovali antiklerikálnu politiku. Situácia v Európe a na území samotného Talianska bola zvlášť skomplikovaná vojnovými nepokojmi. Čím menej sa Cirkev mohla opierať o pomoc štátu, tým viac bola odkázaná na angažovanosť svojich veriacich. Intuitívne pochopenie situácie vzbudilo v nich ochotu spolupracovať v kongregáciách, spolkoch, bratstvách a to nie proti hierarchickej Cirkvi, ale v súlade s duchovnými pastiermi, ktorí často, no nie vždy, účinkovali v roli iniciátorov či vedúcich. Koncil zvolal pápež Pius IX., z neho pochádza dnes už viac ako 150-ročná dogmatická konštitúcia Pastor aeternus, podľa ktorej je pápež v oblasti viery a mravov, ak niečo vyhlási slávnostne, neomylný. Autor do monografie okrem úvodnej štúdie zaradil aj prvý slovenský preklad Sylabu omylov, ktoré boli publikované pred koncilom a pomáhajú v správnej interpretácii koncilu. „Dlhoročná erudovaná skúsenosť autora je zárukou ich kvality a vernosti prekladu. Monografia vypĺňa medzeru v teologickej literatúre koncilových dokumentov v slovenskom jazyku. Nádejam sa, že bude mať pokračovanie aj v ďalších vydaniach dokumentov tohto typu,“ napísal do monografie nitriansky diecézny biskup Viliam Judák. Text Prvého vatikánskeho koncilu bol čiastočne preložený do slovenčiny v knihe Viera Cirkvi, ide však o preklad z nemeckej knihy a podobne je tomu tak aj v prípade dostupného internetového textu, ktorý je prekladom z češtiny do slovenčiny. Prof. Miloš Lichner SJ. sa preto rozhodol pre kompletný preklad z latinčiny do slovenčiny, ktorý uverejňuje v bilingválnej edícii s poznámkovým aparátom. Podľa slov autora je poznanie textov Prvého vatikánskeho koncilu je dôležité nielen pre štúdium teológie a cirkevných či svetských dejín, ale aj pre správne pochopenie a interpretáciu Druhého vatikánskeho koncilu, keďže texty oboch koncilov sa vzájomne dopĺňajú.

Zdroj: TRUNI