Vyhlásenie Rady KBS pre históriu k Roku Sedembolestnej Panny Márie

20. novembra 2017 | Kategória: Najdôležitejšie informácie, Rok Sedembolestnej

VYHLÁSENIE RADY KBS PRE HISTÓRIU K ROKU SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE

Trnava 20. novembra 2014

Mariánska úcta patrí k typickým znakom zbožnosti slovenských katolíkov. Dokladá to mimoriadne veľký počet mariánskych pútnických miest, chrámov a kaplniek zasvätených Panne Márii. Mariánska úcta sa dostala k našim predkom už prostredníctvom prvých kresťanských misionárov. Mariánsky kult patril k ústredným kultom na Veľkej Morave. Na tento mariánsky znak nadviazalo Uhorské kráľovstvo, ktoré sa dokonca honosilo titulom Mariánske kráľovstvo (Regnum Marianum). Pre veriacich v rôznych storočiach znamenala mariánska úcta dôležitý zdroj posilnenia viery a cestu k hlbšej a plnšej úcte k jej synovi Ježišovi Kristovi. Slovenské dejiny sú plné tragických okamihov a utrpenia od počiatkov po súčasnosť. Malý národ sa zachoval v toku dejín najmä vďaka svojej viere, pričom svoj ťažký osud a utrpenie často spájal s utrpením Božej Matky. Od 14. storočia sa u nás rýchlo ujímala úcta k Bolestnej Matke Božej. Táto úcta prerástla do úcty k Sedembolestnej Panne Márii. Dôležitým impulzom pre rozšírenie úcty k Sedembolestnej bolo zavedenie jej sviatku pre celú  rímskokatolícku cirkev pápežom Benediktom XIII. v roku 1727. Prirodzeným  strediskom úcty k Sedembolestnej sa stal pútnický chrám v Šaštíne. Úcta k Sedembolestnej zapustila u nás také hlboké korene, že slovenskí katolíci sa koncom 19. storočia rozhodli uctievať ju ako svoju osobitnú patrónku. Pápež Pius  XI. to potvrdil dekrétom Slávna u slovenského národa (Celebre apud slovaccham gentem) z 22. apríla 1927. Vítame všetky verejné akcie, ktoré v Roku Sedembolestnej Panny Márie potvrdili dôležitosť mariánskej úcty. Pritom chceme upozorniť, že mariánskej úcte v slovenských dejinách ostáva historiografia veľa dlžná a mala by jej venovať zvýšenú a systematickú pozornosť.