Katolícka cirkev v nedeľu 28. mája oslávi sviatok Zoslania Ducha Svätého – Turíce (Svätodušná nedeľa), ktorý sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Skončí sa tak 50-dňové veľkonočné obdobie (grécky Pentekoste – 50). Prinášame okolnosti vzniku a význam tohto sviatku.
Skutky apoštolov opisujú, ako Ježišovi učeníci boli pri zázraku Turíc naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: ´Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.´“ (Sk 2, 1-11)
V deň Turíc (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria. Vyliatím Ducha Svätého v deň Turíc bola Cirkev zjavená svetu.
Do 4. storočia slávili kresťania na Turíce nielen koniec veľkonočného obdobia, ale aj nanebovstúpenie Pána uvedené v Skutkoch apoštolov. Keď sa vyvinulo na ďalší sviatok, začali sa Turíce sláviť samostatne. Podobne ako Vianoce a Veľká noc dostal tento sviatok ďalší deň sviatku – Svätodušný pondelok.
Korene sviatku Zoslania Ducha Svätého spočívajú v židovstve. V knihe Levitikus 23, 15 – 21, sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po našom dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ ( Nm 28,26 ). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Pri tejto jednodennej slávnosti bola predčítaná kniha Rút. Pre kresťanov je v prenesenom zmysle tento sviatok takisto vďakyvzdaním za úrodu – Kristovou žatvou je založenie Cirkvi a Turíce sú jej zrodom – teda „narodeninami“.
Už tradične sa na Svätodušnú nedeľu udeľovala sviatosť birmovania mladým ľuďom. Dnes sa udeľovanie sviatosti birmovania roztiahlo na mnohé týždne a nebirmuje sa už len v dóme, ale aj vo farských spoločenstvách. Prijatie sviatosti birmovania má urobiť z mladých uvedomelých a zodpovedných kresťanov. Sviatosť birmovania (lat. confirmatio = posilnenie) dokonáva a spečaťuje krst a má byť vedomým súhlasom mladých ľudí s vierou a so spojením s Cirkvou. Sviatosť birmovania udeľuje biskup alebo ním poverený kňaz pomazaním krizmovým olejom a vkladaním ruky.
Duch Svätý
Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica. Takzvaný zázrak jazykov nám pripomína, že hlásanie posolstva Ježiša Krista má pre celý svet význam presahujúci jazykové bariéry.
Duch Svätý je tretia božská osoba Svätej Trojice, ktorému sa vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi, lebo je tej istej podstaty a velebnosti. Duch Svätý je stredobodom teológie sv. Pavla. Nicejsko – carihradské vyznanie viery pôvodne hovorilo, že Duch Svätý pochádza od Otca. Ale v roku 675 koncil v španielskom meste Braga túto vetu rozšíril a pridal, že pochádza od Otca i Syna. Východne cirkvi odmietali toto rozšírenie prijať. Všeobecný Lyonský (1274) a Florentský (1439) koncil potvrdil platnosť a vieroučnú správnosť náuky, že Svätý Duch pochádza od Otca i Syna.
Duch Svätý je vlastne meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom. Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa pôvodného významu znamená dych, vzduch vietor.
Dary Ducha Svätého
Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého. Mravný život človeka je podporovaný darmi Ducha Svätého, ktoré je možné chápať ako trvalé vlohy-schopnosti, ktoré disponujú človeka k tomu, aby rešpektoval Božie podnety ku konaniu.
Poznáme 7 darov Ducha Svätého: Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne Božej.
Prorok Izaiáš uvádza vo svojej knihe šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2): poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila. V liste sv. Pavla Galaťanom (Gal 5,22) sa uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť. Cirkev jasne formulovala sedem darov Ducha Svätého. V plnosti tieto dary prislúchajú Kristovi. Dary Ducha Svätého dopĺňajú a vedú k dokonalosti čností tých, ktorí ich prijímajú. Robia veriacich ochotnými pohotovo poslúchať Božské vnuknutia. Plody Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý vytvára ako prvotiny večnej slávy.
Symboly Ducha Svätého
Voda: Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha svätého pri krste, pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia.
Pomazanie: Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom. Pri uvádzaní do kresťanského života je pomazanie sviatostným znakom birmovania.
Oheň: Kým voda znamená narodenie a plodnosť života udeleného v Duchu Svätom, oheň je symbolom pretrvávajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého.
Oblak a svetlo: Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona, raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa: Mojžišovi na vrchu Sinaj, Šalamúnovi pri posviacke chrámu. Na vrchu premenenia Duch Svätý prichádza v oblaku, ktorý zahaľuje Ježiša, Mojžiša a Eliáša, Petra, Jakuba a Jána, a „z oblaku zaznel hlas: ´Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!´
Pečať: Je symbol blízky symbolu pomazania. Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6,27). Pretože obraz pečate (po grécky sphragis) označuje nezmazateľný účinok pomazania Duchom Svätým vo sviatostiach krstu, birmovania a posvätného stavu, bol použitý v niektorých teologických tradíciách na vyjadrenie nezmazateľného „znaku“, vtlačeného týmito tromi sviatosťami, ktoré sa nemôžu opakovať.
Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého (porov. Sk 8, 17-19; 13,3; 19,6).
Boží prst: Ježiš vyháňa Božím prstom … zlých duchov (Lk 11,20). Hymnus Veni Creator Spiritus vzýva Ducha Svätého ako „prst Božej pravice“ (dextrae Dei digitus)
Holubica: Na konci potopy (ktorej symbol sa týka krstu) sa holubica, ktorú vypustil Noe, vracia s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku, ktorá znamená, že zem je obývateľná (Gn 8, 8-12). Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním (Mt 3, 16 a paral.). Symbol hubice na označenie Ducha Svätého je v kresťanskej ikonografii tradičný.
Zdroj: TKKBS
Minolta DSC
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
The course of restoration work carried out on the barrel vault
1. Cleaning: the secondary adjustments, specified in the opening statements, will be eliminated from the surface of the plaster. The cleaning was realised mostly by mechanical means considering condition of older layers. Cement plaster and seals were removed, stonework was cleaned of dust and impurities.
2. Preservation: the plaster was fixed in places where it was released from the coating ground.
3. Plastering, float plastering: following the implementation project it was necessary to apply the remediation plaster approximately up to the height of crown of the arch borders. In places where the older plasters were not preserved, cement plasters were applied. These were completely removed. To the stonework, the remediation system was applied in the required thickness. On the prepared coating ground float plasters were applied. The float plasters structurally match the required surface.
4. Colour retouching, surface adjustments: full-area partly transparent coat of paint was applied by adding lime paint with light-stable pigments.
5. Recording: All the procedures were recorded in detail and in both, writing and pictures over the course of the restoration.
Restoration proposal at a glance
During the restoration, the secondary plaster layers were eliminated up to the layer originating in the third quarter of the 18th century.
It is a secondary baroque adjustment of the vault which is very similar to the original layer and it is preserved in very good condition. After removing these layers, preserved fragments of the original layer were discovered. The newer plaster layer does not overlap the original one. It is only connected to it and unified in colour. After cleaning, the condition was consulted with the representatives from KPÚ Banská Bystrica. These experts decided not to present analogous wound probes and barings, on the contrary, after preservation of older layers it was decided to unify the whole space with a new float plaster with a white (broken white) lime coating. Restoration execution was carried out in accordance with the implementation project in which the conditions and application of remediation system were clearly defined.
Date 1574
Restoration proposal of the northern underpass at a glance and its course
As the presence of the original Renaissance plaster was confirmed the restoration proposal included its revealing thereby the plan was to eliminate secondary adjustments, sealing of cracks in plaster layer as well as a colour retouching. Restoration execution was carried out in accordance with the implementation project in which the conditions and application of remediation system were clearly defined.
1. Cleaning: All the secondary adjustments were removed from the plaster surface. The cleaning was done by mechanical means considering the condition of Renaissance layer of the plaster. The newer layers of plaster were cut off on the all constructions approximately up to the height of the vault borders. The purpose was to apply remediation system in the required thickness.
2. Preservation: In the places where the plaster was released from the coating ground it was fixed by lime grout.
3. Cementing: Decline of the original plaster layer was fixed by refilling using a lime-based cement. The plaster surface was united into a single structured surface.
4. Colour retouching: Retouching was carried out by adding lime paint with light-stable pigments.
5. Recording: All the procedures were recorded in detail and in both, writing and pictures over the course of the restoration.
Datovanie vyryté do čerstvej omietky – 1574
Návrh reštaurovania severného podjazdu v skratke a jeho priebeh
Keďže sa potvrdila prítomnosť pôvodnej renesančnej omietky jej úpravy, návrh na reštaurovanie zahŕňal jej prezentáciu a teda odstránenie sekundárnych úprav, zacelenie prasklín tejto omietkovej vrstvy a tiež farebnú retuš. Reštaurátorská realizácia bola realizovaná v súlade s realizačným projektom, kde boli jasne stanovené podmienky a aplikácia sanačného systému.
1. Čistenie: Z povrchu omietky boli odstránené všetky sekundárne úpravy. Čistenie bolo vykonané mechanickým spôsobom s ohľadom na stav renesančnej vrstvy. Na všetkých zvislých konštrukciách boli cca do výšky nábehov klenby osekané vrstvy mladších omietok. Cieľom bolo aplikovanie sanačného systému v potrebnej hrúbke.
2. Konzervovanie: V miestach, kde bola omietka uvoľnená od podkladu, bola fixovaná injektážnou maltou na vápennej báze.
3. Tmelenie: Úbytky pôvodnej omietkovej vrstvy boli doplnené tmelom na vápennej báze, povrch omietky bol zjednotený do jednotne štrukturovaného povrchu.
4. Farebná retuš: Retuš bola realizovaná vápennym náterom s pridaním svetlostálych pigmentov.
5. Dokumentácia: Všetky stavy počas priebehu reštaurovania boli písomne a fotograficky zdokumentované.
Priebeh prác uskutočnených na reštaurovaní valenej klenby
1. Čistenie: z povrchu omietky budú odstránené, v úvode bližšie špecifikované sekundárne úpravy. Čistenie bolo vykonané prevažne mechanickým spôsobom s ohľadom na stav starších vrstiev. Cementové omietky a plomby boli odstránené, murivo bolo zbavené prachu a nečistôt.
2. Konzervovanie: v miestach kde bola omietka uvoľnená od podkladu bola fixovaná.
3. Omietanie, gletovanie: podľa realizačného projektu bolo nutné aplikovať sanačnú omietku cca do výšky nábehu záklenku. Na miestach kde sa staršie omietkové vrstvy nezachovali, boli v minulosti použité cementové omietky. Tie boli odstránené až na murivo, kde bol sanačný systém aplikovaný v odporúčanej hrúbke. Na pripravený podklad boli realizované gletované omietky tak, aby povrch svojou štruktúrou zodpovedal požadovanému povrchu.
4. Farebná retuš, povrchová úprava: celoplošný čiastočne transparentný náter bol realizovaný vápenným náterom s pridaním svetlostálych pigmentov.
5. Zdokumentovanie priebehu: všetky stavy počas priebehu reštaurovania boli písomne a fotograficky zdokumentované.
Návrh reštaurovania v skratke
Počas reštaurovania boli odstránené sekundárne vrstvy, až po vrstvu z tretej štvrtiny 18. storočia. Ide o sekundárnu barokovú úpravu klenby, ktorá je svojim charakterom veľmi podobná originálnej vrstve a je zachovaná v pomerne dobrom stave. Po odstránení týchto vrstiev sa na klenbe objavili zachované fragmenty originálnej vrstvy, ktoré novšia vrstva omietky neprekrýva, iba sa k nej napája a zjednocuje farebne. Po očistení bola realizovaná konzultáciu skutkového stavu so zástupcami KPÚ Banská Bystrica, ktorý rozhodol o neprezentovaní analogických sond a odkryvov, naopak bolo po konzervovaní straších vrstiev odsúhlasené zjednotenie celého priestoru novou gletovanou omietkou, opatrenou bielým (lomená biela) vápenným náterom. Reštaurátorská realizácia bola realizovaná v súlade s realizačným projektom, kde boli jasne stanovené podmienky a aplikácia sanačného systému.