V historickej budove Národnej rady SR v Bratislave sa v nedeľu 16. novembra 2025 konal celoslovenský Deň odprosenia. Podujatie pripravila Konferencia biskupov Slovenska v spolupráci s Ekumenickou radou cirkví v rámci Jubilejného roka 2025. Ekumenická bohoslužba pokánia a prosby o odpustenie boli spoločným gestom kresťanských cirkví, ktoré predložili Bohu aj verejnosti úprimnú túžbu po obnove vzťahov, vnútornej očiste a rozvíjaní kultúry odpustenia a zároveň spoločne vyslali posolstvo nádeje. Za účasti prezidenta SR Petra Pellegriniho, apoštolského nuncia Svätej Stolice v SR Mons. Nicolu Girasoliho, predstaviteľoch nekatolíckych cirkví a slovenských katolíckych biskupoch sa jej zúčastnili ako podpredseda Konferencie biskupov Slovenska aj nitriansky biskup Mons. Viliam Judák s pomocným nitrianskym biskupom Mons. Petrom Beňom.
Biskup Viliam sa vo svojom príhovore vyjadril, že Jubilejný rok je príležitosťou obnoviť atmosféru nádeje a dôvery v spoločnosti. Pripomenul slová pápeža Františka, že jubileum môže byť predohrou k obnoveniu, po ktorom „tak naliehavo túžime“. Nadviazal na slová svätého Jána Pavla II., ktorý pred Veľkým jubileom roku 2000 vyzval Cirkev, aby sa nebála priznať viny svojich detí. „Uznať zlyhania včerajška je úkon statočnosti a odvahy, ktorý nám pomáha posilniť našu vieru a robí nás pozorných a ochotných čeliť pokušeniam a ťažkostiam dneška,“ uviedol biskup Viliam. Vysvetlil tiež, že každý jubilejný rok je spätý s udalosťou exodu, teda prechodom do života v slobode Božích detí. Pripomenul starý rabínsky výklad, podľa ktorého „more sa rozdelilo až vtedy, keď medzi Izraelitmi prestalo byť rozdelenie a spor“. „Žiadne oslobodenie od otroctva hriechu nemôže nastať bez vnútorného zmierenia,“ povedal. „Ľudia hnaní nenávisťou nie sú a nemôžu byť slobodní.“ Podľa biskupa Viliama je potrebné nielen oľutovať skutočné či domnelé krivdy, ale sa za ne aj ospravedlniť a – ak je to možné – ich napraviť. „Až vtedy sa otvorí priestor pre Boží zásah, ktorý pred nami otvorí požehnanú budúcnosť.“ Ďalej zdôraznil, že výzva na pokánie sa týka predovšetkým kresťanov samotných. „V strede nášho vyznania a prosby o odpustenie musí byť ľútosť nad nesúladom medzi Božím kráľovstvom a naším každodenným životom,“ povedal. Pripomenul aj slová pravoslávneho teológa Alexandra Schmemanna, podľa ktorého „hriechom mnohých kresťanov je ich obmedzený horizont“. Ak Cirkev stratí eschatologický rozmer, prestane byť orientačným bodom pre svet. Slovensko, kde sa ku kresťanstvu hlási takmer 70 percent obyvateľov, by podľa neho malo byť preniknuté kresťanským étosom. Realita je však iná. „Štýl nášho života je, žiaľ, poznačený neetickými spôsobmi konania. Na niektoré nešváry sme si zvykli a ospravedlňujeme ich ‚zlou dobou‘,“ povedal. Vymenoval pokušenia, ktorým kresťania neraz podliehajú: korupcia, nenávisť, ľahostajnosť, pýcha, zraňujúce slová či mlčanie v čase, keď bolo treba hovoriť. „Ak nám záleží na lepšom svete, musíme si priznať, že sa to netýka primárne tých druhých, ale nás samotných,“ zdôraznil. Kresťan je podľa neho povolaný k ustavičnej metanoii – premene zmýšľania a konania. Vyzval, aby sa kresťanské rodiny usilovali zostať „oázami prirodzenej i nadprirodzenej lásky“, miestom empatie, odpustenia, poznania a výchovy. Rodina má podľa neho filtrovať všetko „škodlivé, primitívne, degenerované, nekultúrne a egoistické“ – všetko, čo odporuje hodnotám Božieho kráľovstva. Zároveň pripomenul, že spoločnosť nemožno obnoviť iba individuálnym konaním, ale aj verejným konaním zákonodarcov a politikov, ktorí majú hľadať riešenia v duchu hodnôt Božieho kráľovstva. „Boh, ktorý je bohatý na milosrdenstvo, nám dáva možnosť nového začiatku,“ povedal a pripomenul, že Boh „robí všetko nové“ a jeho milosť dokáže obnoviť aj to, čo sa zdalo navždy mŕtve. Na záver vyjadril nádej, že Deň odprosenia nebude iba symbolickým gestom: „Nech je začiatkom novej epochy, v ktorej sa budeme učiť žiť ako bratia a sestry s úctou, otvorenosťou a ochotou konať dobro. Nech kráčame ako pútnici nádeje v ústrety večnosti.“
Zdroj TKKBS
Foto: P. Zimen
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
