Bratia a sestry!
Vo chvíľach, kedy máme k sebe všetci značne bližšie než kedykoľvek inokedy, mi dovoľte, aby som Vás pozdravil slovami anjelského chóru nad Betlehemom: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Mt 2, 14).
S týmito slovami sa pripájam k prvému vianočnému vinšu v ľudských dejinách, so žičením účasti na jeho sláve a Božom pokoji, ktoré prináša ako dar božské Jezuliatko. Nenechajme si prosím, uniknúť detail, na ktorý upozorňujú anjeli: totiž, že vzdávanie slávy Bohu má byť vo všetkom na prvom mieste. Až potom sa človek môže tešiť z daru vytúženého pokoja. Z pokoja v sebe samom i medzi nami navzájom.
Vianoce sú aj v sekulárnom a nereligióznom prostredí, sviatkami štedrosti a dobroprajnosti. Tie naše, zvlášť. Tradícia vzájomného obdarovávania podnecuje úprimné prejavy láskavej blízkosti, ale predovšetkým vďaky za každú podobu dobra. Domnievam sa, že sú to práve tieto prejavy recipročnej prajnosti a úprimnej vďačnosti, ktoré dávajú našim vianočným sviatkom tú ich nezameniteľnú črtu, ktorá človeka každého veku dokáže meniť, či otvoriť jeho častokrát zatvrdnuté srdce. Vianočné tajomstvo v nás prebúdza túžbu po láskavosti a vzájomnosti. Aby sme sa pozerali jeden na druhého s väčšou úctou porozumením i trpezlivosťou. Aby naše rodiny boli miestom prijatia, odpustenia a vzájomnej pomoci.
Preto tieto chvíle chceme naozaj chápať ako sviatok blízkosti, radosti a pokoja. Pre mnohých je to tak. Musíme však priznať, že pre iných sú to aj dni bolesti a samoty. Všetci, ktorí tieto dni prežívajú ako chvíle tichého smútku, dni bez poézie, či ťažkých úderov života, ako dni rozchodu, odlúčenia, straty blízkych, z bolesti zranených vzťahov, úzkosti z budúcnosti, obáv v mnohorakej podobe, vojnových konfliktov, či ekonomického kolapsu… potrebujeme opäť počuť radostnú zvesť, že Vianoce sú príchodom Boha – Emanuela do našej dejinnej prítomnosti. Sú predovšetkým prejavom Božej prítomnosti, jeho lásky a nádeje, pre nás všetkých. Sú spojením sa Boha s našou konkrétnou biedou. Sú sprítomnením „Božieho úsmevu, ktorý sa nám narodil,“ ako hovorí sv. Anton Paduánsky. Sú zaštepením Božej lásky do ľudských dejín raz navždy, ktorá je silnejšia ako naše pochybnosti, naše ľudské pochybenia, či zlyhania, dokonca silnejšie ako smrť.
Posolstvo týchto dní sa obracia na všetkých ľudí, „dobrej vôle“. Ono nechce ostať uzavreté v sebe samom, len vo vnútri kresťanskej komunity: „Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom,“ hovorí apoštol Pavol (Tit 2, 11). Preto sme k tejto spásnej milosti pozvaní všetci, bez rozdielu. Boh je totiž nielen ľudsky nepochopiteľný, ale najmä je nepochopiteľne ľudský – ako hovorí známa duchovná sentencia. „Boh je láska“ – a to znamená byť verný a prítomný. Byť prítomný: v čase, v slove, v pohľade a predovšetkým v konaní. Nestačí, totiž, povedať niekomu, že ho milujme. Musíme mu to ukázať!
Takto prítomný je náš Boh a náš ľudský brat – Ježiš. Uverme, prosím, tejto dobrej správe a prijmime ju do našich životov! Veď v Kristovi sa láska stala konkrétnou a preto sú Vianoce časom konkrétnosti, časom voľby, časom správnych rozhodnutí, najmä rozhodnutia umožniť Slovu, aby sa aj v tomto dejinnom okamihu v našich životoch „stalo telom“ – teda stalo sa súčasťou nášho života.
Nech sú v tomto duchu, drahí bratia a sestry, požehnané tieto – a to nielen vianočné chvíle – plné skutočného Svetla a Božej lásky – aj dobrých ľudí, vo svete, i v našej blízkosti!
