Viac ako 220 kňazov pôsobiacich na území Nitrianskej diecézy vstúpilo v slávnostnom liturgickom sprievode do Katedrály – Baziliky sv. Emeráma na Nitrianskom hrade vo štvrtok 2. apríla 2026 pri príležitosti slávenia tradičnej sv. Omše svätenia olejov. Hlavným celebrantom liturgickej slávnosti bol nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Po jeho pravici a ľavici boli pomocný nitriansky biskup Mons. Peter Beňo a emeritný vojenský ordinár Mons. František Rábek, ktorý sa po 23 rokoch duchovnej služby v prostredí ozbrojených síl a ozbrojených zborov ako emeritný biskup vrátil na pôdu Nitrianskej diecézy. Biskup Viliam v úvode pozdravil a privítal kňazov vo všetkých stupňoch a hodnostiach, aj tých, ktorí kvôli veku, či chorobe nemohli prísť, a tiež prítomných diakonov, rehoľníkov, rehoľníčky, pracovníkov diecéznych cirkevných inštitúcií a veriacich z rôznych farností diecézy. Poďakoval všetkým za vytváranie spoločenstva Cirkvi a tiež za ich modlitby za kňazov. Povzbudil všetkých, aby boli aj naďalej nápomocní kňazom, aby spolu s nimi budovali Božie Kráľovstvo v tomto čase, a všade tam, kde ich Pán poslal.
Vo svojom príhovore sa biskup Viliam obrátil už ku svojim kňazom a spolu s nimi uvažoval o obraze a poslaní kňaza v súčasnosti. Povzbudil ich, aby si uvedomili že boli Bohom vyvolení a sú milovaní Jezišovi učeníci, ktorí dostali dôveru aby konali v Jeho mene napriek svojim slabostiam. Tiež im pripomenul, aby boli za to Bohu neustále vďační a neustále si pripomínali svoju povinnosť byť vernými Bohu a ochotnými pre službu Bohu. Ako povedal: „Boh nám nedal ducha bojazlivosti, ale ducha sily, lásky a rúk. Chceme si spoločne uvedomiť, že naša kňazská identita je dar, ktorý nás zo svojej podstaty neustále nabáda k nezištnej obetavej láske a službe Bohu a jeho ľudu.“ Biskup Viliam vo svojom príhovore otcovsky a s pochopením skonštatoval aj to, s akými všemožnými ťažkosťami sa dnes kňazi potýkajú. Napriek tomu ich však vyzval, aby svoje úmysly a svoje pastoračné úsilie obrátili smerom k Božiemu kráľovstvu, aby ich horlivosť nebola zameraná na pozemský úspech, ale na spásu duší. Tam podľa jeho slov kňazov nikto nemôže zastúpiť, najmä v spovednici a pri oltári. Preto im v závere odkázal: „Musíme ostať vyrovnaní s pevným presvedčením, že nie sme ponechaní sami na seba pri riešení našich ťažkostí. Posolstvo blížiacej sa veľkej noci nám dáva silu. Oživuje našu vieru a roznecuje našu lásku a kreativitu, aby sme sa nevzdávali. Pán nás pozýva spolupracovať na pretváraní ľudských sŕdc, teda tohto sveta. Chce, aby sme sa spolu s Ním stali tvorcami pokoja, svedkami nádeje budúcnosti, spásy a vzkriesenia v istote, že sila Jeho ducha premôže sily zla a podrobí ich moci Božej lásky. Máme Ježiša, jeho počúvajme a nasledujme, a tak dúfajme aj v to čo ešte nevidíme a k čomu nás vedie viera Cirkvi. Naša nádej nie je márna, pretože Kristus skutočne vstal z mŕtvych. Toto dáva zmysel našej službe, opierať sa o Krista. Je to cesta nie len Cirkvi, ale celého ľudstva.“ uzavrel biskup Viliam svoj príhovor kňazom.
Počas sv. omše svätenia olejov si prítomní kňazi obnovili kňazské sľuby a biskup Viliam požehnal posvätné oleje, ktoré sa budú používať pri vysluhovaní sviatostí krstu, birmovania, pomazania chorých a kňazstva. Oleje boli po prvýkrát požehnané v nových umelecky zhotovených nádobách zvýrazňujúcich ich posvätnú hodnotu a význam. Touto svätou omšou, ktorá sa koná len raz do roka si kňazi s biskupmi takýmto spôsobom pripomenuli ustanovenie sviatosti kňazstva. Po jej skončení si prevzali posvätné oleje a po bratskom stretnutí s biskupmi v Biskupskom paláci sa vrátili do svojich farností, kde so svojimi veriacimi začnú tohtoročné slávenie Veľkej noci.
