V Trnave sa konalo kolokvium venované storočnici narodenia arcibiskupa Dominika Hrušovského

Na pôde Trnavskej univerzity sa 30. apríla 2026 konalo kolokvium venované osobnosti Dominika Hrušovského, arcibiskupa a apoštolského nuncia, ktorého sté výročie narodenia a desiate výročie úmrtia si tento rok pripomíname. Kolokvium otvorila prof. Zuzana Lopatková, prorektorka a hlavná organizátorka podujatia, ktorá privítala prednášajúcich a prítomných hostí, vrátane Mons. Jána Oroscha, trnavského arcibiskupa, Dr. Aleny Piatrovej, riaditeľky Slovenského historického ústavu v Ríme, Tomáša Pražáka, starostu obce Maňa, z ktorej D. Hrušovský pochádzal, Alžbety Danielovej, riaditeľky Gymnázia v Šuranoch, ktoré navštevoval a mnohých ďalších. S príhovorom vystúpil aj prof. Miloš Lichner, rektor TU, pod záštitou ktorého sa podujatie konalo, ako aj Mons. Nicola Girasoli, apoštolský nuncius na Slovensku. Medzi prednášajúcimi s príspevkami o živote, pôsobení a aktivitách D. Hrušovského vystúpil aj nitriansky biskup Mons. Viliam Judák na tému cirkevného pôsobenia Mons. Dominika Hrušovského. Podujatie bolo zavŕšené diskusiou a osobnými spomienkami.

Mons. Dominik Hrušovský sa narodil 1. 6. 1926 vo Veľkej Mani v okrese Nové Zámky. Po maturite r. 1945 sa prihlásil za klerika do trnavského seminára. Najprv začal študovať na bohosloveckej fakulte v Bratislave, r. 1946 ho ako nadaného študenta poslal biskup P. Jantausch na bohoslovecké štúdia do Ríma, kde navštevoval Lateránsku univerzitu. Po prevzatí moci v republike komunistami sa už na Slovensko nevrátil. Kňazskú vysviacku prijal 23. 12. 1950. Vykonával pastoračnú službu v severnom Taliansku, potom pôsobil ako profesor dogmatickej teológie, v rokoch 1955-1959 prednášal filozofiu a potom dogmatiku. V r. 1962-1966 pôsobil ako člen slovenskej katolíckej misie v Paríži. Od. R. 1966 pôsobil v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1. 3. 1973 sa stal jeho rektorom. V tejto funkcii zostal až do 31. 12. 1992. súčasne pracoval ako výkonný redaktor časopisu Slovenské hlasy z Ríma. Vzhľadom na bohaté skúsenosti so Slovákmi mimo vlasti ho Svätá stolica 17. 6. 1975 vymenovala za vedúceho duchovnej služby pre Slovákov v zahraničí. K jeho 50-ročnému jubileu ho pápež Pavol VI. povýšil na pápežského preláta. Dňa 18. 12. 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa tubijského; biskupskú vysviacku prijal v Ríme z jeho rúk 6. 1. 1983. Pád komunistického režimu r. 1989 priniesol obrat v jeho živote. Dňa 24. 9. 1992 ho vymenovali za pomocného biskupa Trnavskej arcidiecézy, s osobitným pastoračným povolením pre hlavné mesto Slovenska – Bratislavu, 17. 12. 1992 bol slávnostne ustanovený za auxiliára a vikára Trnavskej arcidiecézy pre Bratislavu. Na prvom zasadaní samostatnej Konferencie biskupov Slovenska bol 4. 4. 1993 zvolený za generálneho tajomníka KBS a predsedu Komisie pre Slovákov v zahraničí. Dňa 15. 4. 1996 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za apoštolského nuncia v Bielorusku a súčasne ho povýšil na arcibiskupa. Od júla 2007 žil v rodisku v Mani, neskôr v nitrianskom podhradí na Samovej ulici. Vo veku 90 rokov 27. júla 2016 zomrel. Pochovaný je v rodisku v Mani.