Farnosť Trávnica si pripomenula 870. výročie prvej písomnej zmienky

Pri príležitosti 870. výročia prvej písomnej zmienky o farnosti Trávnica (1156-2026), uskutočnil 19. septembra 2026 pastoračnú návštevu v jubilujúcej  farnosti aj nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Spolu s miestnym farárom Mariánom Meňušom, dekanom dekanátu Šurany Štefanom Vicenom a ďalšími kňazmi celebroval za účasti veriacich farnosti a jej filiálok z Podhájskej – Beleku a Svätuše slávnostnú svätú omšu vo farskom chráme Najsvätejšej Trojice v Trávnici. Biskup Viliam sa prítomným účastníkom slávnosti prihovoril s myšlienkami venovanými histórii farnosti, ako aj jej významu pre život Cirkvi na tomto území dnes už Nitrianskej diecézy a pred tým Ostrihomskej a Trnavskej arcidiecézy.  Po skončení liturgickej slávnosti sa zúčastnení veriaci stretli na malom agapé, ktoré spríjemnila miestna dychová hudba a v miestnom kultúrnom dome si mohli pozrieť výstavu pod názvom „Farnosť Trávnica včera, dnes a zajtra“. Vo večerných hodinách sa vo farskom kostole uskutočnil aj koncert farníkov, spevákov a hudobníkov.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1075. Nachádza sa zakladajúcej listine benediktínskeho kláštora ku cti sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku pod názvom Fius. Farský kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v rokoch 1729 – 1741 v barokovom slohu, na mieste staršieho románskeho kostola zasvätenému Navštíveniu Panny Márie. Vplyvom politických zmien nastali zmeny v cirkevnej správe farností. Fara patrila do arcibiskupstva Ostrihomského. Od XIII. storočia patrila pod arcidiakonát tekovský, dekanát vrábeľský. Problémy týkajúce sa územnej celistvosti jednotlivých biskupstiev, ktorých teritóriom prechádzala nová štátna hranica po roku 1918 vznikom Československa. Svätá stolica sa snažila riešiť aj územné členenie cirkvi na Slovensku. Slovenská časť Ostrihomskej arcidiecézy teda tiež územie dnešnej Trávnice sa 29. mája 1922 stala súčasťou apoštolskej administratúry so sídlom v Trnave. Od novembra 1938, kedy bolo územie Viedenskou arbitrážou pričlenené k Maďarsku, cirkevne naše územie podliehalo priamo ostrihomskému arcibiskupovi. Od roku 1945 sa farnosť Trávnica začleňuje pod apoštolskú administratúru trnavskú, dekanát Vráble. Od roku 1953 patrila farnosť do novozriadeného okresného dekanátu novozámockého. Dohodu s režimom o zriadení samostatnej slovenskej provincie sa podarilo dosiahnuť až v roku 1977, a tak mohol pápež Pavol VI. dňa 30. decembra 1977 splniť dávnu túžbu slovenských katolíckych veriacich a zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu. Tým boli definitívne vyriešené vzťahy k územiam diecéz za hranicami ČSSR i diecéz spoza hraníc k farnostiam na slovenskom území. Apoštolská konštitúcia Praescriptionum sacrosancti oddelila územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšila ju na Trnavskú arcidiecézu. V roku 1995 bol zmenený názov na Bratislavsko–trnavskú arcidiecézu. Usporiadanie diecéz ako ho poznáme dnes je z roku 2008 a farnosť Trávnica bola pričlenená do svojej materskej nitrianskej diecézy, dekanát Šurany. Historický prehľad diecéz do ktorej farnosť patrila je dôležitá pri odkrývaní histórie o farnosti a obce.