V Terchovej si pripomenuli storočnicu narodenia P. Jozefa Šaba, SVD s nitrianskym biskupom Mons. Viliamom Judákom

V nedeľu 25. októbra 2026 sa v Terchovej konala spomienka pri príležitosti nedožitej storočnice pátra Jozefa Šaba, SVD, ktorý pôsobil v tejto farnosti 20. rokov. Svätú omšu s provinciálom verbistov P. Marekom Vaňušom, s  generálnym radcom  SVD z Ríma P. Erykom Jánom Koppom, SVD  a ďalšími kňazmi aj rodákmi z Terchovej celebroval Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup, ktorý sa prihovoril aj v homílii. Nedeľné zhromaždenie pozdravil prostredníctvom správcu farnosti pátra Martina Štefanca, SVD –  žilinský biskup Mons. Tomáš Galis.

Páter Jozef Šabo, pochádzal Obýc pri Zlatých Moravciach, kde sa narodil 9. novembra 1926. Nastupujúci komunistický ateistický režim mu v rodnej vlasti nedoprial stať sa kňazom – misionárom, verbistom. Najskôr pracoval v Čechách a v júli 1958; s rehoľným spolubratom Róbertom Borikom ilegálne utiekli cez tatranské Rysy do Poľska. Vysvätený bol v biskupskej kaplnke v Hniezdne 21. mája 1960. Plánovaný útek do misií cez Švédsko loďou zo Štetína sa už nepodaril. Bol zatknutý a v septembri 1964 ho poľské orgány odovzdali československým úradom. Nasledovali súdy a pobyt v niekoľkých žalároch, ktorý ukončila amnestia. Štátny súhlas k pastorácii dostal až v r. 1969. Ako kaplán pôsobil v Bánovciach nad Bebravou a Nitre-Hornom meste, odkiaľ v júli 1975 prišiel do Terchovej. Páter si čoskoro získal srdcia svojich farníkov. S energiou mladíka ponavštevoval aj najvzdialenejšie časti svojej rozsiahlej farnosti. Sám sa viackrát vyznal: „Cítil som sa tu, ako keby som sa v Terchovej narodil.“ Avšak každé, aj Božie dielo, má svojich neprajníkov. Neprehliadnuteľné aktivity, kreativita, úžasná energia a popularita činorodého správcu farnosti medzi veriacimi boli doslova tŕňom v oku cirkevnému tajomníkovi i ŠtB, ktorá viedla o ňom zložku až do roku 1988. Bol považovaný za nebezpečnú reakčnú osobu napojenú na Vatikán. Jeho obdivuhodne mnohoraká činnosť zásadným spôsobom formovala najnovšiu éru duchovného i kultúrneho života v tomto Jánošíkovom kraji. Zaslúžil sa o obnovu Kostola svätých Cyrila a Metoda. Osobitnú pozornosť venoval systematickej práci s deťmi a mládežou. Pod jeho silným charizmatickým a inšpiračným vplyvom vyrástli z radov pátrových dlhoročných miništrantov 7 kňazi a misionári Spoločnosti Božieho Slova, viaceré rehoľné sestry, zdravé početné rodiny. Ako nápaditý, kreatívny správca farnosti stál tu v Terchovej v zrode myšlienky pôsobivej a mimoriadne vyhľadávanej Jasličkovej pobožnosti (1975), unikátneho Terchovského betlehema (1977), organizovanie Cyrilometodských dní (1990), prvé vo vtedajšej ČSFR, ktoré sa konajú dodteraz. Mal veľké porozumenie pre ľudové tradície, kultúru a folklór, ktoré podporoval. Ako horlivý misionár – verbista, prejavoval spôsob evanjelizácie prostredníctvom inkulturácie, ktorá bola vlastná našim vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorých si v Terchovej zvlášť uctievajú v diecéznej svätyni, ktorá je im zasvätená. Pastoračnú misiu v Terchovej ukončil 30. júna 1995. Do tohto rázovitého kraja sa vracal pravidelne a veľmi rád. Naďalej pôsobil na Kalvárii v Nitre ako provinciálny ekonóm; od 1. októbra 2000 bol súčasne farárom vo Svätoplukove. Bol vtedy menovaný za honorárneho kanonika. Zomrel 25. júla 2010 v Nitre, kde je pochovaný medzi spolubratmi verbistami na Cintoríne sv. Cyrila  a Metoda v Nitre.