Veľkonočný príhovor nitrianskeho diecézneho biskupa

Veľký zázrak nového života

Každoročne v tomto období zažívame veľký zázrak jari,  nového života.  Ak sme čo i len trocha vnímaví pre tento jav prebúdzania, zažívame nádheru nového života v jeho najrozličnejších podobách.  Každoročná zima – dlhšia, či kratšia, ako bola tá tohoročná – ukazujúc nám znaky prírody navonok  bez života,  sa nás snaží presvedčiť, že zavládla nová doba ľadová,  že tento rok jar nepríde.  Ako súčasť  pokolenia netrpezlivých, sme náchylní spochybniť skúsenosť vekov a generácií, ktorú pozná každé školopovinné dieťa.  Totiž,  že vo vnútri spiacich púčikov, v pomalosti hraničiacej  s nečinnosťou,  sa ukrýva vysoko produktívna aktivita.  Je síce pravda, že niekedy to môže trvať dlhšie, kým sa puky  nového  života opäť otvoria,  v každom prípade sme nakoniec vždy svedkami toho, ako jarné, veľkonočné slnko oživí svojím teplom  ako čarovným prútom  prírodu a ako z tmy  a neživota  vytvára vždy odznova plnosť a dokonalosť života.

V prírode je naozaj vpísaná Veľkonočná idea. Je to „idea veľkého protikladu života: mystérium utrpenia  a smrti,  mystérium plaču  a smútku na jednej strane,  a mystérium vzkriesenia a svetla na druhej strane. Áno,  zázrak nového života v prírode  je pre vnímavé oči a srdcia znamením iného zázraku: víťazstva nad smrťou  a hriechom,  prostredníctvom smrti  a vzkriesenia Ježiša Krista – Božieho milovaného Syna.

Chápem,  že v tento rok sa azda  nedokážeme tak intenzívne radovať.  Veď sme zakúšali a ešte prežívame  akoby   kráľovstvo zimy   so svojím smrtiacim dychom,  ktorá  zráža púčiky každej nádeje.  Preto sme sa ocitli v pozícii učeníkov,  ktorí sa trasúc od strachu zhromaždili za zatvorenými dverami.  Avšak práve vtedy,  prišiel Ježiš,  stal si doprostred  a povedal im:  „Pokoj vám!“  (Jn 20, 19). Ten istý pokoj priniesol Ježiš ďalším učeníkom,  ktorí svoju sklamanú nádej, prejavujú aj slovami: „A my sme dúfali, že on vykúpi Izraela“ –  kráčali ukryť za dvere svojho Emauzského príbytku (porov. Lk 24, 13- 34).  Ježiš sa stal ich sprievodcom,  nenásilným utešiteľom,  pri ktorého slovách o kríži / ako symbole nielen smrti,  ale aj nového života,  zhorel kus ich bolesti,  bezradnosti,  smútku  a začalo sa uzdravenie.  Ježiš im takpovediac načrtol „problematiku šťastia i utrpenia,  veľkonočnú krajinu duše,  kde susedia krížová cesta, vedúca na Veľký piatok  Kalvárie, a večná radosť Vzkriesenia“ – ako nás povzbudzuje lekár a spisovateľ  Pavol  Strauss. Preto keď učeníci prišli večer do Emauz,  chopili sa iniciatívy  a naliehali na svojho sprievodcu:„ Zostaň s nami….“  (Lk 24, 29), lebo im bolo teplo okolo srdca,  keď im vysvetľoval stratégiu dejín spásy.

“Zostaň s nami“  – sa stáva heslom večera tohto prvého dňa týždňa,  ktorý je zároveň ôsmym dňom – predobrazom večnosti. Veď tak ako Vianoce boli vzkriesením do časnosti,  Veľká noc je vstupom do večnosti.  „Pane, zostaň s nami!“

Drahí bratia a sestry,  dovoľme nášmu srdcu,  aby vyslovilo slová tejto prvej veľkonočnej modlitby,  zvlášť dnes,  keď cítime, že sa zvečerieva,  keď nám je už všetkého akosi primnoho,  keď sa nám zdá, že niet nijakej nádeje,  keď máme dojem, že niet nikoho, kto by s nami chcel kráčať životom,  keď jediné východisko vidíme v úteku.  On je ten,  ktorý vidí ďalej  a dáva silu  aj svetlo.  On je ten, ktorý „vstal z mŕtvych a  už viac neumiera“.  On je zárukou  novej duchovnej  jari,  a teda i našej nádeje!  Preto, Pane, zostaň s nami!  Na znak našej veľkonočnej radosti  nám radí autor Knihy Múdrosti:  „Zasýťme sa drahocenným vínom  a myrhou  rovnako,  nech nám neunikne ani jeden jarný kvet!“ (Múd 2, 7)

Viliam Judák, nitriansky biskup