Po tom, ako v roku 2019 nitriansky biskup Mons. Viliam Judák posvätil obnovený filiálny Kostol sv. Jána Nepomuckého v Slepčanoch patriacich do farnosti v Novej Vsi nad Žitavou, začali miestni veriaci riešiť aj otázku nového organu. A ten nakoniec postavil a sfunkčnil majster Ján Novák z Lipovej. Jednomanuálový organ má 9 registrov, mechanické traktúry a zásuvkové vzdušnice. Traktúry sa pohybujú v mosadzných púzdrach, vzdušnice majú dubový rám a sú špuntované. Skriňa nástroja je z borovicového a smrekového dreva. V nástroji sa nachádza 609 píšťal. Stavba nástroja bola ukončená kolaudáciou 6. marca 2024. A v nedeľu 10. marca 2024 počas slávnostnej svätej omše celebrovanej s miestnym farárom Ľuborom Gálom a ďalšími kňazmi, požehnal za účasti miestnych veriacich tento úplne nový organ nitriansky biskup Mons. Viliam Judák, aby slúžil počas liturgických slávení a jeho zvuk aby napomáhal spevu veriacich pri vzdávaní úcty Všemohúcemu Bohu v jeho dome. Existuje stará tradícia pri odovzdaní organa objednávateľovi, darovať výrobcovi organa – organárovi sud s vínom v takom objeme, aký má najväčšia píšťala v organe. Majster Novák tak obdržal aspoň symbolický súdok na pamiatku za jeho prácu pre kostol v Slepčanoch.
Z histórie je známe, že v 18. storočí sa na území Slovenska objavuje meno organára Martina Zorkovského st., ktorý postavil niekoľko nástrojov, medzi inými aj organ v Katedrále sv. Emeráma v Nitre. Podľa výskumu Mariána Alojza Majera z roku 2003 Zorkovský postavil v roku 1727 aj nový organ pre kaplnku v Slepčanoch. Pred súčasným kostolom sa v Slepčanoch nachádzala kaplnka zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému, ktorú postavili v roku 1779. Z uvedeného vyplýva, že pred spomínanou kaplnkou existovala v Slepčanoch ešte iná, staršia kaplnka, v ktorej spomínaný nástroj stál. Z neznámych príčin v roku 1763 neznámy organár premiestňuje nástroj do iného kostola. Údaj o tomto nájdeme na čele ventilu C a informuje o ňom organár Otmár Gergelyi, ktorý organ opravoval v roku 1980. Nuž a kde dnes teda nástroj stojí? V inom filiálnom kostole vtedajšej farnosti z 18.storočia – v Kostole sv. Juraja vo Vieske nad Žitavou. T.U.
Foto: Tomáš Fečo, Človek a viera
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
