V Katedrále v Nitre rozjímali o siedmej bolesti Panny Márie – o uložení tela mŕtveho Ježiša do hrobu

Cyklus siedmych pôstnych stretnutí s Ježišom a Sedembolestnou Pannou Máriou sa v Katedrále – Bazilike svätého Emeráma v Nitre skončil v poslednú pôstnu stredu 16. apríla 2014. Podvečernú bohoslužbu opäť viedol generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek. Počas meditácie sa zameral na siedmu bolesť Panny Márie – uloženie tela mŕtveho Ježiša do hrobu. Tu je časť z meditácie:

„Aj siedma bolesť je nemá bolesť. Ani jeden evanjelista nemenuje Božiu Matku pri pohrebe. Jej prítomnosť bola celkom samozrejmá. Dráma vykúpenia sa spomaľuje, až sa celkom zastaví. Každá ľudská dráma sa vo svojej viditeľnej časti zastaví pri hrobe. Ale bolesť nezostáva pochovaná v hrobe. Odchádza od hrobu so živými i s Matkou Sedembolestnou. Mária povedala svoje „fiat“ Bohu v Nazarete. Potom privádza na svet Ježiša v Betleheme, sprevádza ho životom a teraz sa s ním lúči, keď ho ukladajú do matky zeme. Ona ho obetuje jeho Otcovi, tak ako kedysi maličkého v chráme. Vtedy sa jej zabodol prvý meč bolesti do jej prečistého srdca. Teraz sa jej zabodáva do srdca posledný meč bolesti. Ona, ktorá bola poverená starať sa o Božieho Syna, odovzdáva ho Otcovi. Ako veľmi ju bolí, že ho odovzdáva v takomto stave. Pri Simeonovom proroctve azda ani nespoznala obsah a hĺbku slov, ktoré vyriekol ako prorok z Ducha Božieho. Myšlienky sa jej striedajú, ale všetky sa zameriavajú na Krista, Božieho Syna a na jeho i nášho nebeského Otca. V mene celého ľudstva z hĺbky srdca sa jej derú slová: Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo urobili. Zmýšľa podobne ako Ježiš. Veď ona dokonale plní Božiu vôľu“.

Miroslav Lyko